Medzi najzaujímavejšie prvky seriálu Mindhunter patrí spôsob, akým sa pýta na dôvody, prečo ho vôbec diváci sledujú.
Dráma z dielne Netflixu založená na skutočných skúsenostiach agenta FBI, ktorý inicioval založenie úradu profilovania sériových vrahov, nepochybne profituje z toho, že americká verejnosť je nekonečne fascinovaná skutočným zločinom.
A predsa spochybňuje náležitosť tohto druhu fascinácie a zdôrazňuje zaujatosť agenta, ktorý chce rozlúsknuť mytológiu okolo notoricky známych páchateľov.
To sa prejavuje najmä v druhej sérii. Špeciálny agent Holden Ford (Jonathan Groff) si už od pilotnej časti buduje tichú posadnutosť Charlesom Mansonom.
Plnú miestnosť policajných dôstojníkov rozrušil svojím tvrdením, že Mansonova kriminalita mohla byť výsledkom jeho tvrdej výchovy.
Neskôr, keď Ford a jeho partner Bill Tench (Holt McCallany) navštívia Mansona vo väzení, konečne dostanú šancu osobne preskúmať jeho motivácie.
Šialená náhoda
V tejto scéne, v ktorej hrá šialeného muža austrálsky herec Damon Herriman (najviac známy z televízneho seriálu Strážca poriadku), sa toho nahromadilo až-až.

Ford sa naňho pozerá s miernym pocitom úcty, zatiaľ čo Tench dáva jasne najavo svoje znechutenie.
Ale v divákoch, ktorí vidia pod masku líčidiel, by sa mohol objaviť iný druh poznania. Mohli by si všimnúť, že Herriman je v skutočnosti ten istý muž, ktorý hral len pred niekoľkými týždňami Mansona aj v Tarantinovom filme Vtedy v Hollywoode.