BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti chce novelami zákona o rozhodcovskom konaní a zákona o súdnych poplatkoch zvýšiť dôveru v rozhodcovské súdy.
Po novom by mali byť rozhodcovia advokáti alebo notári a znižuje sa vplyv všeobecných súdov. Návrh noviel dvoch zákonov predložilo ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania.
Právomoci všeobecných súdov
Novela zákona o rozhodcovských súdoch chce okresať právomoci všeobecných súdov v rozhodcovských konaniach.
Po novom by sa mali ich zásahy obmedziť len do prevencie zásahov práva na spravodlivý proces a aj to bez neprimeraných zásahov do autonómie strán alebo rozhodovania samotného rozhodcovského súdu.
Všeobecné súdy tak budú vylúčené z rozhodovania o ustanovení rozhodcu, o zániku jeho funkcie a rozhodovania o námietkach predpojatosti rozhodcu.
Sprísnenie podmienok
Ďalšou veľkou zmenou je sprísnenie podmienok zloženia súdu. V prípade rozhodcu samosudcu sa ustanoví v zákone podmienka, aby bol rozhodca advokátom alebo notárom.
V situácii, keď súdia rozhodcovia viacerí, bude táto podmienka pripadať na aspoň jedného z rozhodcov.
V dôsledku toho hodlá ministerstvo aktualizovať zoznam stálych rozhodcovských súdov a vyškrtnúť zo zoznamu tie, ktoré nespĺňajú podmienky, alebo si nesplnili povinnosť zverejniť zrušenie takéhoto súdu v Obchodnom vestníku.
Ministerstvo spravodlivosti pristupuje k týmto krokom z dôvodu ambície zvýšenia dôvery v rozhodcovské súdy.
Podľa rezortu podnikatelia neradi pristupujú k riešeniam sporov prostredníctvom rozhodcovských súdov a často ich závery spochybňujú aj prostredníctvom konania pred všeobecným súdom. Nové pravidlá by tak mali všeobecné súdy odbremeniť. Účinnosť zákona navrhuje rezort od 1. januára 2020.
