Uprostred noci v zime roku 2017 upozornil Franka Luntza na neďaleký požiar telefón. Dlhoročný analytik verejnej mienky rozostrel v svojej spálni závesy a zbadal, že ani nie kilometer a pol od neho oblizujú tmavú oblohu nad Los Angeles plamene.
Luntz, ktorý sa špecializuje na to, ako verejnosť reaguje na slová, videl strašidelný dôkaz hrozby, ktorú sa kedysi snažil zneškodniť jazykom.
V roku 2001 napísal správu o environmentálnych diskusných bodoch pre republikánskych politikov a vyzval ich, aby vyčistili svoju slovnú zásobu od „globálneho otepľovania“, pretože to má „katastrofické konotácie“ a spoliehali sa na iný výraz „klimatická zmena“, ktorý navrhol ako „viac kontrolovateľnú a menej emocionálnu výzvu“.
Kde všade robíme chybu
Minulý mesiac sa s upraveným scenárom Luntz objavil pred osobitným výborom senátnych demokratov pre klimatickú krízu.
„Stojím tu pred vami, aby som povedal, že som sa v roku 2001 mýlil,“ vyhlásil Luntz. Vedľa neho stál farebný graf so slovnou zásobou, vypracovaný na základe jeho prieskumu v roku 2009, ktorý ukazoval širokú politickú podporu pre zákony chrániace klímu. Pokračoval: „Zmenil som sa a pomôžem vám šíriť túto myšlienku, ak si to želáte.“
Nehovorte o hrozbách, radšej o dôsledkoch, vravel senátorom.
Nehovorte o nových pracovných miestach, ktoré vytvorí zelená energia. Hovorte o nových profesiách.
A udržateľnosť?
„Prestaňte,“ napomínal Luntz. „Udržateľnosť je o súčasnom stave.“
Dokonca aj názov výboru obsahoval nepríjemné slovo: „kríza“. Ochablo z nadužívania, pomyslel si Luntz. Ak je všetko kríza, potom nič nie je kríza.
Z jazykového hľadiska je to pravda. A niekedy je to pravda aj v skutočnom svete. Telefón vo vašej ruke sa stal policajným skenerom vznikajúcich kríz.
