„V tomto dome koncertoval v roku 1762 ako šesťročný Wolfgang Amadeus Mozart,“ oznamuje tabuľa na budove na Ventúrskej ulici v historickom centre mesta.
Turisti sa pred ňou zastavujú a fotia, sprievodcovia vysvetľujú, ako malý Mozart prišiel kedysi hrať do Prešporka. Mramorová tabuľa na pôvodnom Pálffyovskom paláci, ktorý má základy už zo stredoveku, je lákadlom už desaťročia, za komunizmu ju dokonca vyhlásili za kultúrnu pamiatku.
„My však nemáme žiadny dôkaz, že Mozart v Prešporku niekedy hral a už vôbec nie, že v tomto dome,“ hovorí bratislavský historik Štefan Holčík z Múzea mesta Bratislavy.
Je to len legenda, ktorá funguje rovnako v Bratislave ako v ktoromkoľvek inom meste na svete, kde chcú cestovné kancelárie a sprievodcovia ohúriť klientov a vôbec im neprekáža, že ich senzácie stoja na vymyslených argumentoch.
Možno máte doma aj vy fotografiu, kde stojíte pod slávnym balkónom, pri dverách, pri dome alebo pri náhrobku, ktorý je stopercentne autentický. Až na to, že nie je.
Geniálny skladateľ
O domnelom Mozartovom koncerte v Prešporku sa v minulosti vôbec nehovorilo, prišiel s ním až po druhej svetovej vojne český muzikológ a normalizačný poslanec Zdenko Nováček, ktorý pôsobil v Bratislave a na základe nepodložených údajov presadil u súdruhov osadenie pamätnej tabule. Zázračné dieťa tu vraj hralo v decembri roku 1762.
Mozartov otec v Prešporku naozaj bol v inkriminovanom čase, podľa historika je však málo pravdepodobné, že by jeho syn odohral koncert práve týždeň pred Vianocami, v adventom čase.
