BRATISLAVA. Po novom zadefinovať pojem „národnostná škola“ a určiť aj konkrétne druhy škôl a školských zariadení, ktoré do tejto kategórie patria, navrhuje vládna strana Most-Híd.
Preto na blížiacu sa schôdzu národnej rady predkladá skupina poslancov Tibor Bastrnák, Béla Bugár, Elemér Jakab, Štefan Vavrek a Péter Vörös návrh novely školského zákona.
Táto zmena sa vyžaduje podľa predkladateľov z dôvodu, že hoci na Slovensku už od samotného vzniku Československa existuje sieť národnostných škôl, v školskom zákone doteraz nebol zadefinovaný tento druh školy.
V zákone je iba zmienka
Písmo neznámkuje, úlohy prvákom nedáva. Ako sa dá učiť inak Čítajte „Školský zákon obsahuje iba zmienku o výchovno-vzdelávacom jazyku školy, čo je však nedostatočné z hľadiska špecifík a osobitostí výchovy a vzdelávania detí patriacich k národnostným menšinám v ich jazyku. V školskom zákone sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť konkrétnym, špecifickým potrebám škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, školský zákon sa iba čiastočne v niektorých ustanoveniach zmieni o parciálnych problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť pri tomto druhu škôl," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe s tým, že zákon neobsahoval komplexnú úpravu podmienok výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín vrátane ich osobitostí.
Predkladatelia návrhu majú záujem zákonnou úpravou odstrániť tento nedostatok.
Cieľom predloženej novely je teda vytvoriť komplexný rámec fungovania národnostného školstva a vymedzenie osobitostí, s ktorými sa tieto inštitúcie vyznačujú a líšia od ostatných škôl v systéme školstva.
Jazyk ako základné ústavné právo
Predložená novela zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) zachováva pôvodnú koncepciu sústavy škôl a školských zariadení v Slovenskej republike ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach.
Zmeny, ktoré majú nastať predloženou novelou, sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí a žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavného práva garantovaného súčasným právnym poriadkom Slovenskej republiky.
V zmysle uvedeného sa medzi základné ciele a princípy výchovy a vzdelávania explicitne dopĺňajú princípy a ciele odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám.
Rezort školstva pre agentúru SITA priblížil, že platná legislatíva nepozná a nedefinuje pojem „národnostná škola“, i keď sa výrazy „výchova a vzdelávanie národnostných menšín a etnických skupín“ a „škola národnostnej menšiny“ bežne používajú v štátnej správe, školskej samospráve i v bežnej odbornej komunikácii.
V zákone sa vymedzuje národnostné školstvo len výchovno-vzdelávacím jazykom. „Edukačný proces v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín prebieha v súlade s ratifikačnou listinou Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov a deťom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje právo na osvojenie si štátneho jazyka, t. j. slovenského jazyka, ktorý je pre nich druhým jazykom (L2, lingua 2). Pri osvojovaní si slovenského jazyka ako L2 sa má vychádzať z princípu opory o materinský jazyk. Slovenský jazyk ako L2 pre žiakov základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa vyznačuje viacerými osobitosťami, ktoré majú výrazný vplyv na koncepciu a stratégiu vyučovania tohto vyučovacieho predmetu," reagoval odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva ministerky Martiny Lubyovej.
