Istý bankový lupič menom McArthur Wheeler vykradol dve banky. S tým detailom, že si nedal žiadnu masku. A keď ho chytila polícia, bol šokovaný.
Nechápal, ako sa to policajtom podarilo, pretože sa predsa pomazal citrónovou šťavou. Tá podľa neho fungovala ako „neviditeľný atrament“, skrátka veril, že s ňou bude neviditeľný pre kamery. Pointa je, že svoj názor nezmenil ani potom, ako mu ukázali kamerový záznam z prepadnutia. Podľa neho šlo o podvrh.
„Keď ste nekompetentní, neviete o tom,“ komentoval to David Dunning, jeden z dvojice amerických vedcov, ktorých tento kuriózny prípad primal k špeciálnemu výskumu.
Nekompetentný a nevedomý
Davida Dunninga a Justina Krugera z Cornellovej univerzity v americkej Ithace zaujímala problematika ilúzie o našej nadradenosti.
V teste na študentoch overovali úroveň zmyslu pre humor, gramatiku a logické uvažovanie. Výsledok bol ten, že tí, ktorí v teste dopadli najhoršie, sa najviac preceňovali. Tí najlepší sa naopak mierne podceňovali.

Navyše, keď účastníkov testu konfrontovali s realitou a oni mohli upraviť svoje hodnotenie, najkompetentnejší svoje hodnotenie síce zdvihli, no najmenej kompetentní ho nezmenili, spätná väzba na nich prakticky nezapôsobila a následne začali spochybňovať skúmanú problematiku aj kvalitu testu.
Svoju štúdiu publikovali pod názvom Unskilled and Unaware of It, v doslovnom preklade Nekompetentný a nevedomý, vo voľnom Nevie to, a nevie o tom. Vyšla tesne pred koncom tisícročia, v roku 1999.
Krivka efektu
„Ak máte v triede hlupáka, ktorý sa tvári, že všetko vie, môžete ho inteligentne označiť ako obeť Dunningovho-Krugerovho efektu,“ nadviazal na tému psychológ Radomír Masaryk. Na tému Prečo sú otázky začínajúce sa slovom „prečo“ tie najťažšie prednášal na Detskej univerzite Komenského.

Mechanizmus Dunningovho-Krugerovho efektu opisuje krivka, kde jednu stupnicu tvorí naša sebaistota, druhú naše skúsenosti. Krivka najprv vybieha prudko nahor v miere sebaistoty, pričom znalosť je takmer nulová.