BRATISLAVA. Asistenti učiteľa sú na školách potrební, zhodli sa na tom poslanci opozície aj koalície na dnešnom rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Súhlasila s nimi aj šéfka rezortu Martina Lubyová (nom. SNS), ktorá na výbore predniesla správu o čerpaní eurofondov.
Podpora integrácie postihnutých detí
Poslanci diskutovali o tom, ako nastaviť systém, aby v školách asistenti nechýbali a aby tak podporili nielen integráciu, teda začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením do bežných škôl, ale aj skutočnú inklúziu, teda vzdelávanie zodpovedajúce ich špecifickým potrebám.

Do diskusie sa zapojili opoziční poslanci Martin Poliačik (nezaradený), poslanec Branislav Gröhling (SaS), aj predseda výboru z koaličnej strany Smer-SD Ľubomír Petrák a podpredsedníčka výboru Eva Smolíková (SNS).
„Financovanie týchto špeciálnych potrieb je zabezpečené cez takzvané normatívy. To je to, čo vyplýva zo zákona, čo je povinné, a to všetkým školám poskytujeme. Toto normatívne financovanie zohľadňuje aj postihnutých žiakov - napríklad na bežného žiaka v bežnej triede, v bežnej škole máte 1 700 eur, na autistického žiaka, ktorého tam integrujete, máte normatív 13 000 eur, čiže zhruba sedemkrát vyšší. To znamená, že školy naozaj vedia čerpať oveľa vyššie finančné prostriedky na postihnutých žiakov,“ uviedla ministerka.
Lubyová: Významné navýšenie financií
Podľa nej niektoré školy takýchto žiakov do školy prijmú, normatív vyčerpajú, ale prostriedky nepoužijú na to, aby z nich bol hradený asistent učiteľa.
„To už my nevieme ovplyvniť, nie je to možné až takto striktne účelovať,“ argumentovala šéfka rezortu.
„To financovanie asistentov je dobrovoľné, ak sú na to voľné zdroje. My sme od roku 2012, keď sa toto dobrovoľné financovanie objavilo, späťnásobili alokáciu na tento účel. V roku 2012 to bolo okolo päť mil. eur, teraz je to takmer 30 miliónov eur. Každý rok sa zasadzujem o to, aby sa táto alokácia významne zvyšovala. V prvom roku som ju zvyšovala o osem miliónov, teraz sa nám už dostala do rozpočtu, tento rok sa nám ju podarilo zvýšiť o ďalšie štyri milióny. Zároveň sme otvorili výzvy v rámci europrojektov,“ informovala ministerka.
„Výzva, ktorá je teraz otvorená, je 40 mil. eur s tým, že je ešte možné zvýšiť ju o ďalších 15 miliónov. Zo štátneho rozpočtu máme 30 miliónov a máme otvorenú výzvu na 55 miliónov,“ spresnila šéfka rezortu.
Školy musia prejaviť aktivitu
Podľa ministerky je teda prostriedkov na asistentov oveľa viac, než je ich reálna potreba, je však potrebné, aby sa školy aktivizovali a usilovali sa ich získať viacerými spôsobmi.
Pokiaľ nevedia získať prostriedky cez normatív a dobrovoľné financovanie, mali by požiadať o peniaze v rámci žiadosti na europrojekt. Lubyová vraví, že spôsob podávania žiadostí maximálne zjednodušili.
„Školy už ani nemusia písať projekt. Stačí, keď cez naše Metodicko-pedagogické centrum vyplnia na webe formuláre a tie peniaze môžu dostať,“ povedala.
Gröhling: Treba využiť aj eurofondy
Branislav Gröhling argumenty ministerky neakceptuje.
„Po prvé, tí žiaci v školách naozaj sú, preto sa žiadosti zvyšujú, a treba sa tam pozrieť. Po druhé, je tam kontrola,“ povedal.
Žiadosť o asistenta podľa neho posudzuje viacero inštitúcií, školy si nemôžu vymýšľať.

„Sú to objektívne požiadavky a ministerstvo by ich malo reálne pokrývať. Podľa mňa by napríklad malo ministerstvo spraviť projekt z eurofondov za 50 mil. na tri roky. Myslím si, že Brusel by tento projekt schválil, lebo čo iné by schválil, ak nie pomoc takýmto deťom? To je jedna vec. A druhá, ak máme čísla aj z minulých rokov, tak ministerstvo sa malo posnažiť a vyčleniť financie, aby pokrylo kompletne všetky žiadosti,“ uviedol poslanec.
Nedostatok asistentov v školách kritizovala viackrát v minulosti opozícia, Slovenská komora učiteľov, aj združenie InkluKoalícia.
Naposledy sa k téme kriticky vyjadrovali na začiatku školského roka. Ministerstvo v lete zožalo kritiku po tom, čo zverejnilo výšku prostriedkov vyčlenených na asistentov učiteľa.