BRATISLAVA. Prečítaním mien z deportačných zoznamov si v pondelok obete holokaustu uctila aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Ako uviedla, spomienkové podujatie na obete holokaustu je miesto, kde prezident má byť.
Čaputová ako symbol rehabilitácie
Organizátori desiateho čítania mien obetí holokaustu prítomnosť Čaputovej chápu ako rehabilitáciu hlavy štátu na Slovensku.
Iniciátorka podujatia Ľuba Lesná podotkla, že prezident slovenského nacistického štátu Jozef Tiso bol ten, kto sa pre holokaust veľmi zašpinil.
Obete prečítaním ich mien si pripomenuli aj viaceré slovenské osobnosti spoločenského a kultúrneho života, medzi nimi napríklad herečka Emília Vášáryová či prozaik Pavel Vilikovský.
Jubilejné podujatie sa dnes uskutočnilo v Mestskom divadle Pavla Orságha Hviezdoslava v Bratislave.
Zmarené nevinné životy
Čaputová čítanie mien obetí holokaustu označila za veľmi zvláštny pocit.
„Za tými menami sú životné príbehy. Boli to ľudia ako my, ktorí si prešli svoj životný príbeh. Na rozdiel od našich, ich život sa skončil predčasne, násilne a bez toho, aby sa niečím previnili,“ povedala prezidentka.
Podľa Čaputovej je konštruktívne organizovať takéto akcie, lebo poznať minulosť je nevyhnutný predpoklad, aby sa nám podarila budúcnosť. Takisto treba spomínať, aby sa také hrôzy viac nevrátili.
„Doba, ktorú žijeme, je kľúčová, dôležitá, križovatková a pokúsim sa svojim dielom prispieť tomu, aby sme upevnili dôveru ľudí v to, že veci sa môžu diať aj v súlade hodnotami humanizmu a demokracie a, dúfam, že sa nám týmto prístupom podarí znížiť rast extrému a populizmu,“ prízvukovala.
Humanizmom proti extrému a populizmu
Na tohtoročnom podujatí sa zúčastnil aj Nathan Steiner z Izraela, ktorého rodina prevádzkovala známy antikvariát Steiner. Porozprával príbeh svojej rodiny, ktorých mená tiež prečítali.
Podľa Lesnej za desať rokov prečítali viac ako 4 000 mien. V čítaní mien plánujú organizátori pokračovať, až kým neprečítajú všetkých zo zoznamu 58 000 mien, ktoré sa zachovali v deportačných listoch.
Na Slovensku pamätný deň holokaustu pripadá na 9. september, pretože v ten deň v roku 1941 vtedajšia Slovenská republika prijala 290 represívnych paragrafov, takzvaný Židovský kódex, ktoré vyústili do procesu židovských deportácií.
Čítanie mien obetí sa v Bratislave prvýkrát uskutočnilo v roku 2009. Mená čítajú z deportačných listov, ktoré sa zachovali.
Do dnešného dňa totiž Slovensko nemá skompletizovaný zoznam obetí holokaustu.
Deportačné listy sú z prvej vlny deportácií, ktoré sa uskutočnili v roku 1942. Zoznamy odvlečených z druhej vlny deportácií, ktoré sa začali v septembri 1944, sa žiaľ nezachovali.
Podujatie sprevádzali aj dve výstavy. Najprv otvorili prehliadku plagátov k 10. výročiu Čítanie mien obetí holokaustu, ktorých autorkou je Tamara Lesná.
Druhá je výstava fotografií autorskej dvojice Zdenka Dzurjanina a Pavla Demeša, ktorí zmapovali súčasný stav 80 synagóg nachádzajúcich sa na území Slovenska - Sláva a smútok slovenských synagóg.
Organizátormi podujatia sú Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem, Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS), Dokumentačné stredisko holokaustu, Židovská náboženská obec v Bratislave, Ústredný zväz židovských náboženských obcí, Magistrát Bratislavy a Bratislavský samosprávny kraj.
