BRATISLAVA. Predstava o tom, že štát uhrádza náklady na prenesený výkon, ako mu to ukladá Ústava SR, je fikcia. Tvrdí to Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
To zrealizovalo audit preneseného výkonu štátnej správy, čiže úkonov, ktoré pre štát realizujú mestá a obce.
Štát nemá prehľad
ZMOS upozorňuje, že štát nemá ani vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy predstavujú.
Na viacerých úsekoch postupuje podľa združenia štát tak, že objem finančných prostriedkov na krytie nákladov na prenesený výkon štátnej správy sa od decentralizácie vôbec nemenil.
"V tomto kľúčovom prvku - financovaní - stojí celý systém na vode. Takýto systém núti obce na jednej strane napriek nedostatku financovania zo strany štátu zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy a náklady kryjú z vlastných prostriedkov," spresnil hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS-u Michal Kaliňák.
Samosprávy platia, čo im zákon zakazuje
Tvrdí, že to znamená nepretržite porušovať zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, v duchu ktorého obec nemôže svoje prostriedky vynakladať na výkon činností, ktoré nie sú činnosťou konkrétnej samosprávy.
Na túto skutočnosť podľa Kaliňáka už v roku 2015 upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad SR.
"Druhým závažným zistením je, že osobitne v najdrahšej oblasti, akou je jednoznačne školstvo, existuje celý rad činností, ktoré obciam vznikli v dôsledku prenesenia zriaďovateľskej funkcie základných škôl na obce, a tieto činnosti štát nefinancuje vôbec," upozornil hovorca.
Nejasnosti v legislatíve
V tomto smere sú podľa jeho slov viditeľné aj nedostatky v príslušnej legislatíve, pretože viaceré činnosti, ktoré obciam jednoznačne vznikli v dôsledku prenesenia pôsobností štátnej správy, nie sú v legislatíve označené ako výkon štátnej správy a v zmysle platných pravidiel sa teda pokladajú za samosprávnu pôsobnosť.
Mestá a obce potrebujú inventúru kľúčových kompetencií, tvrdí ZMOS Čítajte ZMOS upozorňuje, že zmeny vyplývajúce z reformy verejnej správy ESO spôsobili zníženie efektívnosti riadenia, ako aj financovania regionálneho školstva.
Taktiež, že univerzálne prenesenie pôsobností na všetky obce (okrem špeciálnych prípadov, akými sú napríklad úsek matrík alebo úsek bývania) bez rozdielu ich veľkosti alebo pripravenosti na výkon pôsobnosti z hľadiska iných aspektov vnáša do systému automaticky zdroj porúch.
"Ak znovu spomenieme najdrahší úsek školstvo, legislatíva nedáva odpoveď na otázku, či každá obec má povinnosť zriadiť základnú školu, alebo je to len jej právo," podotkol Kaliňák.
V roku 2001, keď vrcholili legislatívne práce na procese decentralizácie, sa podľa hovorcu predpokladalo, že výkon decentralizovaných kompetencií bude sledovaný a hodnotený a následne upravovaný tak, aby čo najlepšie fungoval.
"Nestalo sa tak, a každodenná realita ukazuje, že je to na škodu veci. Systém namiesto jeho ďalšieho rozvoja ustrnul a v niektorých oblastiach degraduje," skonštatoval.
Financovanie kompetencií
Financovanie originálnych kompetencií robí územná samospráva z vlastných, najmä daňových príjmov, a to predovšetkým z podielu na výnose dane z príjmu fyzických osôb podľa zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.
"Uvedený zákon stanovuje, že výnos dane z príjmov fyzických osôb, okrem dane vyberanej zrážkou, sa rozdeľuje v pomere 70 percent pre obce a 30 percent pre vyššie územné celky. Z uvedeného vyplýva, že štát dnes nemá ani jeden cent z príjmu z týchto daní," uviedlo v reakcii pre TASR ministerstvo financií.
Rezort tvrdí, že sleduje celkový vývoj hospodárenia miest a obcí.
"Za posledných päť rokov získali o jednu miliardu eur navyše," podotkol s tým, že v posledných rokoch bol priaznivý vývoj na podielových daniach, ktoré medziročne rástli.
Audit preneseného výkonu štátnej správy je jedným z výstupov v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy.
