BRATISLAVA. Novela zákona o ochrane prírody a krajiny podľa väčšiny slovenských ochranárskych organizácií neprinesie zásadné zlepšenie súčasného stavu v ochrane prírody.
Novelu, ktorej hlavným cieľom je podľa ministerstva životného prostredia (MŽP) zastaviť plošné výruby v chránených oblastiach a posilniť právomoci štátnych ochranárov, schválil v stredu parlament.
Pripomienky ochranárov
Envirorezort podľa ochranárov do novely nezapracoval väčšinu ich pripomienok, pričom novelu ešte zhoršili niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré poslanci schválili.
Ochranárske organizácie vyčítajú legislatíve najmä to, že nepresúva správu štátnych pozemkov v chránených územiach spod rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia a to, že správy národných parkov budú aj naďalej bez právnej subjektivity a rozhodovacích právomocí.
„Minister životného prostredia nemal dostatočnú silu na to, aby presadil zásadné reformy. Štátne pozemky neprejdú pod správy národných parkov. Národné parky stále nebudú rozhodovať o tom, čo sa na ich území deje,“ uviedol na sociálnej sieti environmentalista zo strany Spolu Erik Baláž.
Občianska iniciatíva My sme les tvrdí, že v novele chýbajú nástroje na dosiahnutie proklamovaných cieľov, napríklad toho, že bezzásahové zóny v národných parkoch sa majú rozšíriť na najmenej 50 percent ich rozlohy.
Novela podľa Baláža pôvodne navrhovala, aby chránené územia vyhlasovalo MŽP alebo okresné úrady.
„Koaliční poslanci však odhlasovali ponechanie súčasného stavu a chránené územia naďalej vyhlasuje vláda. Tá pritom ich vyhlasovanie často blokuje,“ tvrdí Baláž.
Udeľovanie výnimiek
Prijatý pozmeňovací návrh Mikuláša Krajkoviča (Smer) podľa ochranárov znefunkčnil navrhovanú úpravu udeľovania výnimiek zo zákazov v chránených územiach, ktoré bolo doteraz veľmi flexibilné.
Po novom malo byť ich udeľovanie striktnejšie. Poslanci však nakoniec schválili, že prísnejšie udeľovanie výnimiek bude platiť iba na územiach vyhlásených po nadobudnutí účinnosti tejto novely.
„Nie je predstaviteľné, aby sa napríklad nanovo vyhlásil Tatranský národný park,“ komentoval tento návrh Imrich Vozár z organizácie Via Iuris.
V súčasnosti teda prísnejšie pravidlá nebudú platiť nikde.
Náhodná ťažba
Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Slovensko) novela neprináša ideálny stav, no niektoré jej body prispejú k väčšej ochrane prírody.
„Oceňujeme, že poslanci podporili kľúčový bod, aby náhodnú ťažbu v chránených územiach musel posúdiť orgán ochrany prírody,“ uviedol WWF Slovensko na facebooku.
Náhodná ťažba dnes predstavuje 58 percent všetkej ťažby a Slovensko tak pre ňu prichádza o lesy aj v tých najvzácnejších územiach.
Kroky proti náhodnej ťažbe v chránených územiach ocenila aj organizácia SOS/BirdLife Slovensko.
Nové právomoci pre štátnych ochranárov
Novela zakazuje plošnú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach. Prináša tiež nové právomoci Štátnej ochrane prírody.
Podľa novely bude totiž súhlas štátnych ochranárov potrebný pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch, či už sa to týka ťažby dreva, výstavby, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov.
„Ide o výrazný krok vpred, keďže dlhé roky mohli štátni ochranári zabrániť zásahom takmer výlučne iba v najvyššom – piatom stupni ochrany. Tie sú v národných parkoch zastúpené minimálne. Vďaka schválenej novele sa však táto ich právomoc rozširuje na viac ako 400-tisíc hektárov vzácneho územia na Slovensku, čo predstavuje takmer desať percent rozlohy Slovenska,“ komentoval novelu minister životného prostredia Lázsló Sólymos.
