SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia
PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Jej rodina pomáhala partizánom, neskôr sa ocitla v nemilosti

Otec Zory Lichnerovej bol významný farár.

(Zdroj: Post Bellum)
Článok pokračuje pod video reklamou

Zora Lichnerová sa narodila 21. júna 1925 v Brezovej pod Bradlom na evanjelickej fare. Otec Ján Lichner (1882 – 1964) bol miestnym evanjelickým farárom a svojím dlhoročným verejným a kultúrnym pôsobením zanechal v myjavskej obci významnú stopu.

V roku 1919 založil prvú slovenskú meštiansku školu v Brezovej. Jeho zásluhou vznikol aj tunajší pamätník majstra Jana Husa, Hurbanov pomník, pamätná tabuľa kňaza Jána Lešku, ale aj v roku 1925 otvorený Národný dom Štefánikov a v roku 1940 Letovisko evanjelickej mládeže.

„Bol to dobrý farár, mal veľmi dobrý hlas, ktorý mohol v Brezovej uplatniť, pretože

je tam veľký kostol. Bol dobrý rečník, myslelo mu to a bol veľmi šikovný. Keď prišla nejaká návšteva na Bradlo, tak zavolali jeho, aby privítal hostí.“

Mama Oľga (1886– 1942) bola v domácnosti, pomáhala otcovi na fare a starala sa o deti. Zo šiestich súrodencov bola Zora najmladšia. „Dobre sme spolu všetci vychádzali, naučení žiť v skromnosti.“

Štúdiá v Brezovej pod Bradlom a v Bratislave

Prvé štyri roky ľudovej školy vychodila Zora v Brezovej pod Bradlom a potom pokračovala jeden rok v nemeckej ľudovej škole, pretože otec chcel, aby sa naučila nemecky.

„Dostala som sa do jednej nemeckej domácnosti, kde mali rovnako starého chlapca ako ja. Tohto chlapca zobrali na Brezovú k mojim rodičom, aby sa naučil po slovensky.

Súvisiaci článok Pridal sa k partizánom a zachraňoval amerických letcov Čítajte 

Ja som zas bola u nich, aby som sa naučila po nemecky. Naučila som sa nemčinu tak dobre, že som ju potom aj trošku plietla so slovenčinou.“

Zora ďalej absolvovala jeden ročník na meštianke a pokračovala trojročným štúdiom na dievčenskom gymnáziu v Bratislave. Potom na obchodnej akadémii, kde zmaturovala a štúdium zavŕšila na Vysokej škole ekonomickej.

Počas jej štúdia na obchodnej akadémii došlo v júni 1944 k bombardovaniu Bratislavy spojeneckými jednotkami. Podarilo sa jej však tomuto strašnému zážitku vyhnúť, pretože v ten deň išla po vyučovaní domov do Brezovej.

Zážitky počas vojny

Rodina Lichnerovcov bola československy orientovaná a s režimom, ktorý vládol počas Slovenského štátu nesúhlasila – podobne ako väčšina evanjelikov. Ľudácky režim prenasledoval židovské obyvateľstvo a postaral sa o deportácie vlastných občanov do koncentračných a vyhladzovacích táborov.

Otec Ján vtedy na žiadosť príbuzného ubytoval jednu Židovku, ktorú istý čas ukrýval na fare. „Hovorili sme jej Tante (teta), hoci to naša teta nebola.

Súvisiaci článok Prežila Birkenau aj pochod smrti, v Orbánovi vidí hrozbu Čítajte 

Bola to pre nás cudzia osoba, ale obľúbili sme si ju. Neskôr sa presunula do ďalšej rodiny. Prišla ku nám spoločne so svojím asi šesťročným synčekom, ale keďže v tom čase aktívne prebiehali transporty, otec odniesol chlapčeka na kopanice, kde to bolo bezpečnejšie.“

Zorina rodina sa zapojila aktívne aj do Slovenského národného povstania. Okrem jej otca sa ho zúčastnil aj ďalší príbuzný, ktorý bol tiež evanjelickým farárom a neskôr bol väznený v bratislavskom Justičnom paláci.

Na podrobnosti pôsobenia otca medzi partizánmi si pamätníčka nespomína, pamätá sa však na to, ako im darovala lyže. Partizáni boli poskrývaní v okolitých horách a rodina sa sa im snažila pomôcť. Na ich fare boli neskôr po potlačení povstania ubytované aj nemecké jednotky.

Na príchod frontu sa rodina pripravila a prežila ho v pivnici, kde si nanosili základné veci potrebné na prežitie. „Keď prišiel front a Nemci odišli, veľmi sme sa tešili a cez okno sme sa dívali ako bežia na druhú stranu kopca. Z toho okna sme aj mávali Rusom, tí sa potom u nás usadili. Mali sme veľký dvor, mohli si variť a my sme sa tešili, že sú tu."

Pamätníčkina rodina s nimi nemala žiadne problémy, ale vojaci Červenej armády sa nie vždy a všade správali slušne a ohľaduplne. „Jedna pani sa prišla môjmu oteckovi sťažovať, že obťažovali jej dcéru. Otecko jej povedal, aby to radšej nechala tak, pretože keby sa išla sťažovať, mohlo by to mať vážnejšie následky.“

Obrovskú radosť, ktorú však všetci na konci vojny prežívali, nie je možné ani slovami opísať.

Ťažký život po nástupe komunistického režimu

Radosť z oslobodenia v rodine Lichnerovcov netrvala dlho a čoskoro nastúpila vláda jednej strany. Po komunistickom prevrate sa nový režim chcel vysporiadať s údajnými „triednymi nepriateľmi“, medzi ktorých patrili najmä veriaci a členovia cirkví rôznych denominácií. Do podozrenia sa tak dostal aj Zorin otec, ktorému hrozilo zatknutie.

Súvisiaci článok Vraj prezradil štátne tajomstvo: Vraveli mi, že z basy sa živý nedostanem Čítajte 

„Dozvedel sa, že ho ktosi udal, že káže proti komunistom, tak v roku 1951 rýchlo odišiel z Brezovej do Bratislavy. V kostole sa nenávisť nekáže, tam sa kážu iné veci a on kázal to, čo podľa svojho svedomia považoval za správne. Biblia bola pre neho základ učenia.“

Po otcovom odchode do Bratislavy nedošlo k žiadnym postihom či prenasledovaniu, ale rodine sa žilo ťažko. Čoskoro sa za otcom presťahovali všetci. Takmer celá mnohopočetná rodina sa musela niekoľko rokov tlačiť v malom byte u Zorinho brata.

Otec dbal predovšetkým na to, aby deti vyštudovali a mali aj navzdory okolnostiam dobrý základ do života. Napriek tvrdým podmienkam nikdy neuvažovali o tom, že by emigrovali.

To však urobil Zorin brat, ktorý študoval a pracoval vo Švajčiarsku a odtiaľ išiel do Argentíny. „Museli sme to vydržať, oni mali moc v rukách, tak čo sme mohli robiť,“ hovorí pamätníčka.

Neskôr sa im podarilo dostať družstevný byt, kde sa Zora spoločne so sestrou starala o rodičov. Nádej na zlepšenie pomerov priniesol nástup Alexandra Dubčeka na čelo komunistickej strany v roku 1968 a krátke obdobie Pražskej jari, ktoré však ukončili vojská Varšavskej zmluvy.

Vytúženú slobodu priniesol až november 1989 a Nežná revolúcia. Pamätníčka si najviac zo všetkého váži nadobudnutú slobodu a demokraciu. Mrzí ju rozpad Československa, ale s odstupom času uznáva, že rozdelenie spoločného štátu prospelo vzájomným vzťahom.

„Myslím si, že v tomto štádiu môžeme byť spokojní. Česi a Slováci sú lepší priatelia ako počas existencie spoločnej Československej republiky.“

Mladej generácii praje, aby nemusela nikdy zažiť vojnu a jej hrôzy a zároveň odkazuje: „Aby mladí ľudia usilovne pracovali a nehľadeli len na svoj vlastný prospech a peniaze, ale na všeobecné dobro! Lebo aj teraz sú ľudia, ktorí vidia len svoje osobné záujmy.

Proti nepoctivým ľuďom treba ostro vystupovať, vyhraňovať sa, aby sa netešili zo situácie, ktorá tu je a nezneužívali ju. Aby každý poctivo pracoval a žil.“ Dodáva, že si máme vážiť, čo všetko máme a v akých podmienkach žijeme, lebo to nie je ani v súčasnosti samozrejmé. „Sú stále vojny, ľudia žijú v biede, umierajú od hladu, no my sa tu máme dobre.“

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  2. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  3. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  4. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  5. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  6. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  7. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  8. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  9. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  1. P3 začína na východe Slovenska s výstavbou parku
  2. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  4. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  5. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  6. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Nestarnú, ale dozrievajú
  10. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 13 175
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 020
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 12 464
  4. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 10 880
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 10 238
  6. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 914
  7. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 9 452
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 893
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 8 878
  10. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 8 057

Téma: Oslavy SNP


Článok je zaradený aj do ďalších tém Slovenské národné povstanie

Hlavné správy zo Sme.sk

Šteňo skončí ako prednosta neurochirurgie

Šteňa sa rozhodla odvolať šéfka Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Prednosta Neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava na Kramároch Andrej Šteňo.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

V Smere sa vedia aj odznámiť

Sledujeme ďalší príklad krízovej komunikácie Smeru.

Peter Tkačenko
Momentka zo zápasu Slovensko - Francúzsko v kvalifikácii ME vo futbale hráčov do 21 rokov.
Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Marian Kočner
Ilustračné foto.

Rada Európy upozorňuje na Gašparove útoky proti novinárom

Rada Európy žiada slovenské úrady o reakciu.

Tibor Gašpar, bývalý policajný prezident.

Čaputová podporuje zastavenie predaja zbraní Turecku

Prezidentka má obavy, že pre stupňujúci konflikt sa môže do Európy vrátiť utečenecká kríza.

Prezidentka Zuzana Čaputová.