SME
Nedeľa, 13. október, 2019 | Meniny má Koloman
PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Jej rodina pomáhala partizánom, neskôr sa ocitla v nemilosti

Otec Zory Lichnerovej bol významný farár.

(Zdroj: Post Bellum)
Článok pokračuje pod video reklamou

Zora Lichnerová sa narodila 21. júna 1925 v Brezovej pod Bradlom na evanjelickej fare. Otec Ján Lichner (1882 – 1964) bol miestnym evanjelickým farárom a svojím dlhoročným verejným a kultúrnym pôsobením zanechal v myjavskej obci významnú stopu.

V roku 1919 založil prvú slovenskú meštiansku školu v Brezovej. Jeho zásluhou vznikol aj tunajší pamätník majstra Jana Husa, Hurbanov pomník, pamätná tabuľa kňaza Jána Lešku, ale aj v roku 1925 otvorený Národný dom Štefánikov a v roku 1940 Letovisko evanjelickej mládeže.

„Bol to dobrý farár, mal veľmi dobrý hlas, ktorý mohol v Brezovej uplatniť, pretože

je tam veľký kostol. Bol dobrý rečník, myslelo mu to a bol veľmi šikovný. Keď prišla nejaká návšteva na Bradlo, tak zavolali jeho, aby privítal hostí.“

Mama Oľga (1886– 1942) bola v domácnosti, pomáhala otcovi na fare a starala sa o deti. Zo šiestich súrodencov bola Zora najmladšia. „Dobre sme spolu všetci vychádzali, naučení žiť v skromnosti.“

Štúdiá v Brezovej pod Bradlom a v Bratislave

Prvé štyri roky ľudovej školy vychodila Zora v Brezovej pod Bradlom a potom pokračovala jeden rok v nemeckej ľudovej škole, pretože otec chcel, aby sa naučila nemecky.

„Dostala som sa do jednej nemeckej domácnosti, kde mali rovnako starého chlapca ako ja. Tohto chlapca zobrali na Brezovú k mojim rodičom, aby sa naučil po slovensky.

Súvisiaci článok Pridal sa k partizánom a zachraňoval amerických letcov Čítajte 

Ja som zas bola u nich, aby som sa naučila po nemecky. Naučila som sa nemčinu tak dobre, že som ju potom aj trošku plietla so slovenčinou.“

Zora ďalej absolvovala jeden ročník na meštianke a pokračovala trojročným štúdiom na dievčenskom gymnáziu v Bratislave. Potom na obchodnej akadémii, kde zmaturovala a štúdium zavŕšila na Vysokej škole ekonomickej.

Počas jej štúdia na obchodnej akadémii došlo v júni 1944 k bombardovaniu Bratislavy spojeneckými jednotkami. Podarilo sa jej však tomuto strašnému zážitku vyhnúť, pretože v ten deň išla po vyučovaní domov do Brezovej.

Zážitky počas vojny

Rodina Lichnerovcov bola československy orientovaná a s režimom, ktorý vládol počas Slovenského štátu nesúhlasila – podobne ako väčšina evanjelikov. Ľudácky režim prenasledoval židovské obyvateľstvo a postaral sa o deportácie vlastných občanov do koncentračných a vyhladzovacích táborov.

Otec Ján vtedy na žiadosť príbuzného ubytoval jednu Židovku, ktorú istý čas ukrýval na fare. „Hovorili sme jej Tante (teta), hoci to naša teta nebola.

Súvisiaci článok Prežila Birkenau aj pochod smrti, v Orbánovi vidí hrozbu Čítajte 

Bola to pre nás cudzia osoba, ale obľúbili sme si ju. Neskôr sa presunula do ďalšej rodiny. Prišla ku nám spoločne so svojím asi šesťročným synčekom, ale keďže v tom čase aktívne prebiehali transporty, otec odniesol chlapčeka na kopanice, kde to bolo bezpečnejšie.“

Zorina rodina sa zapojila aktívne aj do Slovenského národného povstania. Okrem jej otca sa ho zúčastnil aj ďalší príbuzný, ktorý bol tiež evanjelickým farárom a neskôr bol väznený v bratislavskom Justičnom paláci.

Na podrobnosti pôsobenia otca medzi partizánmi si pamätníčka nespomína, pamätá sa však na to, ako im darovala lyže. Partizáni boli poskrývaní v okolitých horách a rodina sa sa im snažila pomôcť. Na ich fare boli neskôr po potlačení povstania ubytované aj nemecké jednotky.

Na príchod frontu sa rodina pripravila a prežila ho v pivnici, kde si nanosili základné veci potrebné na prežitie. „Keď prišiel front a Nemci odišli, veľmi sme sa tešili a cez okno sme sa dívali ako bežia na druhú stranu kopca. Z toho okna sme aj mávali Rusom, tí sa potom u nás usadili. Mali sme veľký dvor, mohli si variť a my sme sa tešili, že sú tu."

Pamätníčkina rodina s nimi nemala žiadne problémy, ale vojaci Červenej armády sa nie vždy a všade správali slušne a ohľaduplne. „Jedna pani sa prišla môjmu oteckovi sťažovať, že obťažovali jej dcéru. Otecko jej povedal, aby to radšej nechala tak, pretože keby sa išla sťažovať, mohlo by to mať vážnejšie následky.“

Obrovskú radosť, ktorú však všetci na konci vojny prežívali, nie je možné ani slovami opísať.

Ťažký život po nástupe komunistického režimu

Radosť z oslobodenia v rodine Lichnerovcov netrvala dlho a čoskoro nastúpila vláda jednej strany. Po komunistickom prevrate sa nový režim chcel vysporiadať s údajnými „triednymi nepriateľmi“, medzi ktorých patrili najmä veriaci a členovia cirkví rôznych denominácií. Do podozrenia sa tak dostal aj Zorin otec, ktorému hrozilo zatknutie.

Súvisiaci článok Vraj prezradil štátne tajomstvo: Vraveli mi, že z basy sa živý nedostanem Čítajte 

„Dozvedel sa, že ho ktosi udal, že káže proti komunistom, tak v roku 1951 rýchlo odišiel z Brezovej do Bratislavy. V kostole sa nenávisť nekáže, tam sa kážu iné veci a on kázal to, čo podľa svojho svedomia považoval za správne. Biblia bola pre neho základ učenia.“

Po otcovom odchode do Bratislavy nedošlo k žiadnym postihom či prenasledovaniu, ale rodine sa žilo ťažko. Čoskoro sa za otcom presťahovali všetci. Takmer celá mnohopočetná rodina sa musela niekoľko rokov tlačiť v malom byte u Zorinho brata.

Otec dbal predovšetkým na to, aby deti vyštudovali a mali aj navzdory okolnostiam dobrý základ do života. Napriek tvrdým podmienkam nikdy neuvažovali o tom, že by emigrovali.

To však urobil Zorin brat, ktorý študoval a pracoval vo Švajčiarsku a odtiaľ išiel do Argentíny. „Museli sme to vydržať, oni mali moc v rukách, tak čo sme mohli robiť,“ hovorí pamätníčka.

Neskôr sa im podarilo dostať družstevný byt, kde sa Zora spoločne so sestrou starala o rodičov. Nádej na zlepšenie pomerov priniesol nástup Alexandra Dubčeka na čelo komunistickej strany v roku 1968 a krátke obdobie Pražskej jari, ktoré však ukončili vojská Varšavskej zmluvy.

Vytúženú slobodu priniesol až november 1989 a Nežná revolúcia. Pamätníčka si najviac zo všetkého váži nadobudnutú slobodu a demokraciu. Mrzí ju rozpad Československa, ale s odstupom času uznáva, že rozdelenie spoločného štátu prospelo vzájomným vzťahom.

„Myslím si, že v tomto štádiu môžeme byť spokojní. Česi a Slováci sú lepší priatelia ako počas existencie spoločnej Československej republiky.“

Mladej generácii praje, aby nemusela nikdy zažiť vojnu a jej hrôzy a zároveň odkazuje: „Aby mladí ľudia usilovne pracovali a nehľadeli len na svoj vlastný prospech a peniaze, ale na všeobecné dobro! Lebo aj teraz sú ľudia, ktorí vidia len svoje osobné záujmy.

Proti nepoctivým ľuďom treba ostro vystupovať, vyhraňovať sa, aby sa netešili zo situácie, ktorá tu je a nezneužívali ju. Aby každý poctivo pracoval a žil.“ Dodáva, že si máme vážiť, čo všetko máme a v akých podmienkach žijeme, lebo to nie je ani v súčasnosti samozrejmé. „Sú stále vojny, ľudia žijú v biede, umierajú od hladu, no my sa tu máme dobre.“

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  2. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  5. Volkswagen Passat: pár detailov, veľký výsledok
  6. „Vytvoriť miesto, ktoré si ľudia zamilujú, je vždy radosť“
  7. Život je len jeden: Máte ten svoj poistený správne?
  8. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave
  9. Vo Veľkom Grobe športujú aj hasiči
  10. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia
  1. V Žiari nad Hronom a okolí budete môcť využívať rýchly internet
  2. Zvolen a jeho okolie bude mať k dispozícii nový optický internet
  3. V Turčianskej kotline sa zavádza najmodernejšia optická sieť
  4. Preradiť na vyššiu rýchlosť budete môcť už aj v okolí Topoľčian
  5. Na Myjave sa zavádza najrýchlejší internet na trhu
  6. Kotrčiná Lúčka a Rajec sa budú môcť tešiť z nového internetu
  7. Na Považí budete môcť surfovať po internete 2-krát rýchlejšie
  8. Novodobá optická sieť zavíta aj do obcí v okolí Banskej Bystrice
  9. Slováci jedia vajcia pomerne často, najradšej v praženici
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 23 414
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 21 842
  3. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 14 820
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 525
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 9 769
  6. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 7 431
  7. Kedy patrí dieťaťu do rúk mobil? Základom je, aby mu neublížil 7 322
  8. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 020
  9. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 6 965
  10. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 6 747

Téma: Oslavy SNP


Článok je zaradený aj do ďalších tém Slovenské národné povstanie

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľudia sledujú dym stúpajúci po ostreľovaní tureckou armádou.
Lukáš Haraslín (vpravo) a vľavo Ivan Pirla (Paraguaj) v prípravnom zápase Slovensko - Paraguaj.
Objavený portrét Mikuláša Zmeškala po reštaurovaní.
CYNICKÁ OBLUDA

5 rokov vlakov akože zadarmo

Od októbra 2014 sa nás snaží Robert Fico presvedčiť, že len vďaka nemu majú dôchodcovia a študenti vlaky zadarmo.

Neprehliadnite tiež

Dobré ráno

Dobré ráno: Odysea za funkčným Ústavným súdom je za nami. Čo teraz?

Na súde je viac ako tisíc nevybavených prípadov.

Podcast Dobré Ráno

Kinlovič sa dohodol s prokurátorom. Za vraždu Pasjaču asi sedieť nebude

Šéfa albánskej mafie v Košiciach zavraždili vo februári 2000 na Sídlisku Ťahanovce.

Zadržaný Peter Kinlovič.
Dažďovú vodu, ktorá zateká do podchodu, zbierajú žľaby a potrubím odvádzajú do odtokov umývadiel v prevádzkach.
Poslanci schválili uznesenie, ktorým odporučili primátorke ukončiť zmluvu o poskytovaní PR služieb.