BRATISLAVA. Prezidentka SR Zuzana Čaputová na druhýkrát podpísala novelu zákona o sudcoch a prísediacich.
Informovala o tom Martina Goffová z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.
Parlament pôvodné veto hlavy štátu hlasovaním prelomil 10. septembra.
Ústavný princíp nezávislosti súdnej moci
Čaputová novelu vetovala 10. júla s tým, že jeden článok novely je v rozpore s Ústavou SR.
Sudcovi na základe novely kandidatúrou vo voľbách do NR SR či do europarlamentu zanikne výkon funkcie.
V súčasnosti zákon zakazuje sudcom byť členom politickej strany alebo politického hnutia, avšak nezakazuje im kandidovať na kandidačnej listine politickej strany či hnutia.
Prezidentka na samite OSN vyzdvihne transformáciu hornej Nitry Čítajte „Ústavný princíp nezávislosti súdnej moci je jedným z kľúčových princípov právneho štátu, ktorý je vo veľkej miere judikovaný aj množstvom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z tohto princípu vyplýva aj požiadavka nezlučiteľnosti funkcie sudcu s výkonom aktívnej politickej činnosti v politických stranách a politických hnutiach a celkom správne aj so zákazom kandidatúry za tieto politické strany a hnutia," vyjadrila sa prezidentka Zuzana Čaputová.
"Vyhlásenie, v ktorom sudca vyjadrí svoj súhlas s kandidatúrou na kandidačnej listine politickej strany alebo hnutia vo voľbách, bezpochyby spĺňa podmienky písomného prejavu vôle, že hodlá vykonávať činnosť, ktorej výkon má zakázaný," uviedla v júli prezidentka.
Otázka konca funkcie sudcu
Podľa Čaputovej schválená právna norma spôsob doručenia neupravuje, a tým je čl. I bod 15 zákona v rozpore s čl. 146 Ústavy SR.
„Pretože absentuje špecifikovanie spôsobu doručenia vzdania sa funkcie prezidentovi, nie je tak možné určiť okamih, kedy nadobudne účinnosť. Moja pripomienka teda smeruje výlučne k odstráneniu tohto nedostatku, aby sa predišlo stavu právnej neistoty a tiež nevznikol dôvod na prípadné sťažnosti na Ústavnom súde SR," vysvetlila vtedy.
Podľa čl. 146 ústavy „sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky.
Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.“
Novelou okrem iného v justícii vznikne nový inštitút - hosťujúci sudca. Súdy budú môcť využiť hosťujúcich sudcov napríklad pri materskej dovolenke, dlhodobej práceneschopnosti či inom dôvode.
Sudcovia, ktorí takýmto spôsobom budú vypomáhať, si aj finančne prilepšia, pretože im prináleží mesačná odmena vo výške piatich percent zo základnej mzdy.
Ďalšie zákony:
Prezidentka opätovne nepodpísala atómový zákon z dielne koaličných poslancov Smeru-SD Róberta Puciho a Maroša Kondróta. Platiť bude aj tak bez jej podpisu. Hlavným cieľom novely je zefektívnenie správnych konaní týkajúcich sa jadrových zariadení, ktoré sú na Úrade jadrového dozoru (ÚJD) SR. Parlament prelomil prezidentkino veto 19. septembra. Hlava štátu vrátila novelu do parlamentu na opätovné prerokovanie, pretože bola presvedčená, že by viedla k rozporu s medzinárodným dohovorom. "Bezdôvodne by obmedzovala práva verejnosti v prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, v tomto prípade v takej citlivej oblasti, akou je spustenie a prevádzka jadrových zariadení. Pripomienky smerujú k odstráneniu tohto rozporu," priblížila hlava štátu.
Ministerstvo práce bude mať viac informácií z oblasti sociálnych služieb. Vytvorí sa Informačný systém sociálnych služieb, prostredníctvom ktorého vznikne databáza aktuálnych dát z tejto oblasti. Sprehľadniť by sa tak mal napríklad počet čakateľov do domovov sociálnych služieb. Vyplýva to z novely zákona o sociálnych službách, ktorú vo štvrtok podpísala prezidentka. Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2021 okrem ustanovení týkajúcich sa poskytovania finančných príspevkov zariadeniam zo štátneho rozpočtu, ktoré majú do platnosti vstúpiť od budúceho roka. Do parlamentu ju predložil rezort práce.
