Presťahovať sa do nového mesta je vždy náročné a stresujúce. Nepoznáte ľudí, ulice, či spoje. Niečo podobné zažila Janka Pramuková, po príchode do Bratislavy. Bolo to však ešte náročnejšie. Od narodenia je nevidiaca. Napriek svojmu hendikepu sa snaží žiť normálny život. Má prácu, koníčky, kamarátov a navštevuje kresťanské spoločenstvo.
Keď si v Bratislave našla prácu ako masérka, dva týždne ju dobrovoľníci učili trasu. Po mesiaci v novom meste ju chytila panika a chcela odísť. Dobrovoľníci, s ktorými bola od začiatku, jej to však nedovolili a dnes Janka nemá problém zájsť na návštevu ku kamarátom aj na druhý koniec Bratislavy.
Prijatie hendikepu
Janka Pramuková (zdroj: Eva Metonová)Naučiť sa žiť s akýmkoľvek hendikepom začína v momente, keď sa s ním človek zmieri. Je to často zdĺhavý a náročný proces.
Janka spomína na slová svojej kamarátky, keď mala 18 rokov.
„Máš len dve možnosti. Buď sa budeš ľutovať a celý život budeš odkázaná na iných, alebo sa posnažíš v rámci svojich možností žiť samostatný život.“
Tieto slová si vzala Janka k srdcu a začala sa postupne osamostatňovať.
Biela pastelka a farebná bielizeň
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska pomáha ľuďom s hendikepom už viac ako 25 rokov. Jedna z jej najznámejších zbierok je Biela pastelka a tento rok prebieha v uliciach 20. septembra. Z jej výnosu sa financujú aktivity, ktoré pomáhajú nevidiacim zapojiť sa do bežného života. Tí sa musia naučiť zručnosti, ktoré sú pre zdravého človeka bežné. Ako si upratať, ako sa podpísať a ako komunikovať s ľuďmi? Riešením sú v tomto prípade špeciálne upravené pomôcky. Väčšina z nich je ovládaná hlasom. Keď napríklad nevidiaci perie, pri triedení bielizne mu farbu oznámi prístroj. Ľudia s čiastočným zrakovým postihnutím zas môžu používať špeciálne elektronické lupy. Pri vážení múky im hlasová váha oznámi presnú hmotnosť.
Biela pastelka 2018 (zdroj: Eva Amzler)Ako vyzerá pomoc?
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) dokáže sprostredkovať pomôcky na kvalitnejší život, naučiť nevidiacich komunikovať s úradmi, či pohybovať sa v priestore.
Pre zrakovo postihnutých a ich rodiny tiež organizujú rôzne výlety, tábory, tréningy pamäti, olympiády v Braillovom písme či napríklad fotografickú súťaž Cesta svetla. Súťaž má verejnosti priblížiť problematiku zrakovo postihnutých ľudí.
„Nemôžeme však za nikoho rozhodovať a nevidiaci musí najprv pomoc chcieť,“ hovorí riaditeľka ÚNSS Tatiana Winterová. Jej slová potvrdzuje aj Janka, ktorá využíva rôzne workshopy a konferencie.
,,Žijem s tým, čo mám a nezamýšľam sa nad vecami, ktoré mi chýbajú, lebo by som sa len zbytočne trápila.“
Tréning pamäti (zdroj: Archív ÚNSS)Prevencia je dôležitá už v škôlke
Preventívna kontrola dokáže u detí odhaliť poruchy zraku. V našej legislatíve pritom nie sú preventívne očné prehliadky u detí dostatočne ošetrené. Celoslovenský program Zdravé oči už v škôlke spustila ÚNSS už v roku 2014. Za rok skontrolujú zrak až u 20-tisíc detí a včasná intervencia im ho často dokáže zachrániť.
Ak sa vám aktivity Únie nevidiacich a slabozrakých páčia, môžete ich podporiť kliknutím na tlačidlo Podporím. Denník SME sa v spolupráci s portálom Dobrá Krajina rozhodol vytvoriť priestor pre priblíženie príbehov ľudí a komunít, ktoré potrebujú našu pomoc. V každom z článkov našej rubriky SME za dobrú krajinu môžete priamo podporiť konkrétny projekt a aj takto sa stať aktívnou súčasťou budovania dobrej krajiny.
