V uliciach aj v obchodoch vládla šeď, ľudia pokorne trávili v radoch na mäso či citróny celé hodiny.
Vládla jedna strana, ktorej kritika sa trestala a z televízie zneli uspávajúce a stále rovnaké novoročné prejavy prvého muža krajiny Gustáva Husáka. Za hranice smeli len vyvolení.
V čase socializmu sa ľudské práva nenosili. O otcoch na pôrodnej sále vtedy spoločnosť ani nechyrovala. Dieťa obvykle prvýkrát videli až po niekoľkých dňoch po návrate manželky z pôrodnice.
Keď Daniel Jankech v roku 1988 známym povedal, že by chcel byť pri narodení dieťaťa, ťukali si na čelo.
“Správne miesto pre otca (počas pôrodu), ak nie je v práci, je krčma, kam ho obvykle zavedie inštinkt. Otcovia rodiny môžu strážiť deti, ak ich nevyhodí svokra.
„
Niektorí sa Jankechovcov dokonca začali strániť a ohovárali ich. „Vtedy to bolo niečo také nezvyklé, ako keby ste o sebe verejne vyhlásili, že ste homosexuál a žijete v homosexuálnom páre. Boli sme totálni čudáci,“ približuje dnes 54-ročný podnikateľ a otec troch detí.
Jankechovci vedeli, že v zahraničí otcovia chodia k pôrodom a považuje sa to za prirodzené. „Nepredpokladali sme, že by s tým mal byť taký obrovský problém. Zo začiatku sme si mysleli, že ľudia o to nemajú záujem, že Slováci sú proste takí.“
Čo je módne a čo moderné
Jankech napísal na množstvo úradov, na ministerstvo zdravotníctva, aj prezidentovi.
