BRATISLAVA, NEW YORK. Ľudstvo v súčasnosti žije v najlepších časoch v histórii, užíva si výhody pokroku, avšak zabudlo platiť svoje účty voči planéte.
Dnešná generácia je prvou, ktorá už pociťuje dôsledky tohto "bezohľadného konania".
V prejave na klimatickom summite OSN v New Yorku to povedala prezidentka Zuzana Čaputová.
Kritizovala popieranie klimatických zmien
Slovenská hlava štátu vystúpila ako prvá rečníčka v tematickej sekcii o transformácii energetiky založenej na spaľovaní uhlia.

Úvodným rečníkom k predchádzajúcej téme o financovaní klimatických projektov pre rozvojové krajiny bol francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Čaputová, ktorá v prejave kritizovala popieranie klimatických zmien, vyzvala na zadefinovanie nových globálnych pravidiel a ich vymáhanie.
"Potrebná je rýchla a dôkladná zmena politiky, iný spôsob podnikania, výroby energie, dopravy, investícií, ochrany biodiverzity a narábania s prírodnými zdrojmi. Musíme zmeniť náš spôsob života," vyzvala slovenská prezidentka.
Účastníkov summitu informovala, že Slovensko urobilo "politicky nemysliteľné" rozhodnutie zatvoriť svoje uhoľné bane, z ktorého vyplýva potreba ekonomickej transformácie časti krajiny.
Uhlíková neutralita
Pripomenula, že Slovensko už v súčasnosti vyrába 80 percent energie nízkouhlíkovým spôsobom a zaviazalo sa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Okrem toho plánuje znížiť objem emisií o 45 percent do roku 2030. Pôvodný plán počítal so 40-percentným znížením.
"Pred niekoľkými dňami sme rozhodli o vyčlenení ďalších 2,5 miliardy eur na investície do klimatických projektov do roku 2030. Na medzinárodnej úrovni prispievame do Zeleného klimatického fondu," povedala Čaputová.
Slovenská prezidentka dodala, že naša krajina podporuje plán Únie urobiť z Európy prvý uhlíkovo neutrálny kontinent.
Skonštatovala, že Slovensko sa pridalo ku klimatickej iniciatíve rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena.
"Nezáleží na tom, či sme malí alebo veľkí, všetci môžeme prispieť bez vyčkávania, že začne niekto iný," vysvetlila Čaputová význam iniciatívy.
Zaujala príbehom aj aktivitami
Na brífingu po vystúpení Čaputová povedala, že všetci rečníci v prvej časti pondelkového summitu hovorili o konkrétnych záväzkoch, nie všeobecných ideách o boji proti klimatickým zmenám.
Čaputová dostala prominentný priestor. "Z kuloárnych informácií viem, že je to jednak samozrejme preto, aké ciele som za Slovensko mohla prezentovať, ale vraj zaujal aj môj osobný príbeh a moje aktivity predtým, než som sa stala prezidentkou," odpovedala pre TASR.
"Je mi cťou, že som mala možnosť reprezentovať našu krajinu ako jednu z mála v našom regióne," uviedla slovenská prezidentka.
Pripomenula, že problematike životného prostredia sa venuje celú svoju profesionálnu kariéru, pred nástupom do úradu prezidentky ako právnička.
Pozitívny posun
V tejto súvislosti na Slovensku vníma "veľmi pozitívny posun aj v štátnej politike a konkrétnych krokoch, ktoré sa realizujú".
Poukázala na zákon schválený nedávno v parlamente o vyčlenení 2,5 miliardy eur na realizáciu konkrétnych opatrení na naplnenie cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Spomenula aj transformáciu hnedouhoľného regiónu na Hornej Nitre.
"Všetky tieto transformačné kroky samozrejme budú mať svoje dopady v sociálnej a ekonomickej oblasti, takže je to veľká výzva pre krajinu. Ale naozaj, ak máme vysokú ambíciu uhlíkovej neutrality, za tým musí nasledovať konkrétna stratégia," dodala Čaputová.
Zmiernenie otepľovania
OSN odhaduje, že na zmiernenie globálneho otepľovania o najviac 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred začiatkom industrializácie je potrebné celosvetovo zvýšiť úsilie troj- až päťnásobne oproti dnešku.
"Podľa Medzivládneho panelu o klimatickej zmene by nárast teploty nad 1,5 stupňa Celzia viedol k nezvratnému poškodeniu ekosystémov, od ktorých závisíme," vyhlásil vo svojom prejave šéf OSN António Guterres.
Dodal, že súčasným tempom by globálna teplota stúpla do konca tohto storočia o 3 stupne Celzia, preto tento klimatický summit musí byť najmä o skutkoch.
Globálna teplota doteraz podľa vedcov vzrástla o 1 stupeň Celzia v porovnaní s obdobím pred začiatkom priemyselnej revolúcie.
K cieľu dosiahnuť nulové emisie oxidu uhličitého do roku 2050 sa prihlásilo 66 krajín, medzi nimi aj Slovensko.