SME

Ako vyzerali dni revolúcie a čo im predchádzalo

V Bratislave sa protestovalo už 16. novembra, zápalkou bola falošná správa o smrti študenta.

Bratislavské námestie SNP v novembri 1989.Bratislavské námestie SNP v novembri 1989. (Zdroj: TAR)

1985

  • 11. marec - Michail Sergejevič Gorbačov bol zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Začiatok demokratizačných procesov v ZSSR – perestrojka a glasnosť.

1987

  • 8. apríl - Michail Gorbačov zahájil návštevu Československa. S jeho príchodom sa spájali očakávania v súvislosti s rehabilitáciou bývalých reformných komunistov vylúčených začiatkom 70. rokov a so zmenami vo vtedajšom komunistickom vedení v Československu. Namiesto toho Gorbačov podporil najvyššieho muža v strane a v štáte Gustáva Husáka, a vyhol sa prehodnoteniu udalostí z roku 1968.
  • 4. október - Zahraničná rozhlasová stanica Hlas Ameriky odvysielala informácie o vydaní publikácie Bratislava/nahlas. Bola to prelomová publikácia v ktorej autori (na čele s J. Budajom, M. Hubom a J. Flamíkom) poukazovali na skutočnú kvalitu života v Bratislave. Zaoberali sa širokou problematikou, vrátane životného prostredia, nedostatočného občianskeho vybavenia či zanedbanej starostlivosti o kultúrne pamiatky. Kritikou režimu bola označovaná ako slovenská Charta 77. Okolo publikácie sa zhromaždil kolektív autorov z prostredia disentu, ale aj dovtedy konformných ľudí.
  • Október - Vyšiel dokument Vyhlásenie k deportáciám Židov zo Slovenska. Podpísalo ho 24 osobností z prostredia odporcov komunistického režimu. Vyjadrili v ňom hlbokú ľútosť nad deportáciami Židov v roku 1942. Pod dokument sa podpísali poprední aktivisti z prostredia kresťanského aj občianskeho disentu, ako boli tajný biskup Ján Chrizostom Korec, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry,Vladimír Jukl, Hana Ponická, Jozef Jablonický, Dominik Tatarka či Ján Langoš.
  • 28. október - V Prahe vzniklo vydaním manifestu Demokracia pre všetkých Hnutie za občiansku slobodu. Žiadali riešenie krízy spoločnosti, politický pluralizmus, demokratickú ústavu, obnovenie právneho poriadku a slobodu duchovného života. Zakladajúcich členov bolo 130, z toho 25 na Slovensku. Štátna bezpečnosť hnutie intenzívne sledovala. Hnutie organizovalo protestné akcie, či vydávanie samizdatov. V auguste 1989 boli zatknutí jeho hlavní predstavitelia a súdení v procese s bratislavskou päťkou.
  • 29. november - Augustín Navrátil predstavil 31 bodovú výzvu moravských katolíkov. Stala sa základom nasledujúcej petície veriacich. Žiadala plné rešpektovanie náboženských práv a slobôd. Neuveriteľných 300 000 podpisov zo Slovenska hovorilo o počte ľudí, ktorí sa nebáli napriek pretrvávajúcemu tlaku režimu podpísať pod požiadavky petície. Do konca apríla 1988 sa v Československu vyzbieralo pol milióna podpisov. Išlo o najväčšiu podpisovú akciu v celom sovietskom bloku.
  • 17. decembra - Na zasadaní ÚV KSČ prišlo k výmene na pozícii generálneho tajomníka strany. Ne miesto symbolu normalizácie Gustáva Husáka nastúpil konzervatívny komunistický politik Miloš Jakeš.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1988

  • 10. január - V denníku talianskych komunistov LʼUnitá vyšiel rozsiahly rozhovor s Alexandrom Dubčekom, v ktorom po prvý krát po dvadsiatich rokoch verejne prehovoril. Dubček predovšetkým obhajoval reformný proces v roku 1968 a žiadal jeho rehabilitáciu. Oceňoval aj Gorbačovovu perestrojku a pripomínal jej podobnosť s rokom 1968 v Československu. Rozhovor vyvolal neobyčajnú publicitu v zahraničí, keď mnohé renomované denníky, ako napríklad francúzsky Le Monde, západonemecký Die Zeit, britský The Guardian, priniesli z neho výňatky. Sovietska a československá tlač o udalosti mlčala.
  • 25. marca - V Bratislave sa uskutočnila Sviečková manifestácia. Tisíce občanov manifestovali na na Hviezdoslavovom námestí za obsadenie prázdnych biskupských stolcov, náboženské slobody a občianske práva. Napriek pokojnému priebehu akcie zasiahli proti zúčastnením bezpečnostné oddiely a zhromaždenie rozohnali použitím vodných diel, policajných áut a polievacích vozidiel.

1989

  • 15. – 19. január - Na Václavskom námestí v Prahe si dav zložený najmä zo študentov a signatárov Charty 77 pripomenul 20. výročie sebaupálenia Jana Palacha. Proti demonštrantom viackrát zasiahli bezpečnostné zložky, ktorým pomohli aj Ľudové milície z pražských podnikov. Počas jednej z demonštrácií polícia zvlášť brutálne zasiahla, výsledkom čoho bolo viacero zranených a zatknutých občanov. V komunistických médiách sa rozbehla kampaň proti demonštráciám, v ktorej sa ich organizátori označovali ako „stroskotanci z rokov 1968/69, protisocialistické skupiny opierajúce sa o hmotnú pomoc reakčných síl krajín NATO a najmä USA“ a pod.
  • 20. január - Na zasadnutí ÚV KSČ prerokovávali demonštrácie počas Palachovho týždňa. Vedenie ÚV KSČ ocenilo postoje komunistov aj politikov iných strán a nestraníkov v úsilí o zabezpečenie pokoja a poriadku.
  • 17. február - Slovenská národná rada prijala zákonné opatrenie, podľa ktorého bolo možné trestne stíhať občana za účasť na nepovolenom zhromaždení.
  • 18. apríl - Počas oficiálnej návštevy generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša u generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova bolo prvoradým cieľom presvedčiť Gorbačova, aby sovietske vedenie nezmenilo oficiálne stanovisko k otázke okupácie ČSSR v auguste 1968. Gorbačov ho uistil, že nie je úmyslom Sovietskeho zväzu zasahovať do vnútorných záležitostí krajín sovietskeho bloku a rozhodnutie o prípadnej revízii patrí do právomoci KSČ.
  • 7. máj - Na Bradle sa stretli slovenskí aktivisti Hnutia za občiansku slobodu, aby si uctili pamiatku generála Milana R. Štefánika. Zhromaždenia sa zúčastnilo asi 2 000 ľudí. Ján Čarnogurský na ňom žiadal úplnú rehabilitáciu Štefánika a vrátenie slovenských národných symbolov.
  • 10. jún - Počas hudobného festivalu Bratislavská lýra prerušili organizátori koncert americkej speváčky Joan Baez, ktorá prečítala svoj list s podporu Václavovi Havlovi. Text čítala v slovenčine, pričom na koncerte bol prítomný aj Václav Havel.
  • 29. jún - Predstavitelia Charty 77 Václav Havel, Saša Vondra, Stanislav Devátý a Jiří Křižan zverejnili petíciu „Několik vět,“ v ktorej žiadali prepustenie politických väzňov, zastavenie obmedzovania slobody zhromaždenia, zastavenie prenasledovania nezávislých iniciatív, rešpektovanie požiadaviek veriacich občanov a zahájenie slobodnej diskusie o vývoji ČSR v 50. rokoch a o roku 1968 a následnej normalizácii. Petíciu podpísali tisíce občanov ČSSR. Okrem iných petíciu podpísal aj herec Milan Kňažko. Petíciu do konca novembra 1989 podpísalo viac ako 47-tisíc signatárov.
  • 24. júl - Do Bratislavy prišli poslanci poľského parlamentu (Sejmu) Adam Michnik, Zbygniew Janas a Jan Lipinski. Bývalí poľskí disidenti sa stali poslancami v dôsledku slobodných volieb, v ktorých drvivo vyhralo hnutie Solidarita. Popri oficiálnom programe sa stretli s Alexandrom Dubčekom a signatárom Charty 77 Miroslavom Kusým.
  • 4. august - Piati aktivisti Hnutia za občiansku slobodu Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák poslali Úradu vlády SSR list s oznámením, že si chcú dôstojne uctiť pamiatku obetí okupácie z roku 1968. V liste zároveň kritizovali situáciu v Československu.
  • 14. august - Ako reakciu na list začala Štátna bezpečnosť vyšetrovanie členov tzv. bratislavskej päťky. Boli medzi nimi právnik a katolícky disident Ján Čarnogurský, politológ a signatár Charty 77 Miroslav Kusý, zakázaná spisovateľka Hana Ponická, tajný spravodajca Hlasu Ameriky a aktivista skrytej cirkvi Anton Selecký a publicista Vladimír Maňák.
  • 15. – 23. august -Federálny minister vnútra František Kincl nariadil v súvislosti s 21. výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR 3. stupeň mimoriadnych bezpečnostných opatrení. 81 osôb bolo uväznených a 166 osôb povolaných na vojenské cvičenie.
  • 30. august - 31 popredných slovenských disidentov podpísalo protestný list adresovaný prezidentovi Husákovi so žiadosťou, aby zastavil trestné stíhanie proti členom bratislavskej päťky. Medzi signatármi boli všetci poprední predstavitelia slovenského disentu na čele s Alexandrom Dubčekom, Jánom Chryzostomom Korcom či Jozefom Jablonickým. V septembri vydali protestné listy aj ďalší odporcovia režimu. Na podporu väznených sa vyjadrili aj zahraničné osobnosti.
  • 29. septembra - Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo návrh novej Ústavy, ktorá obsahovala viacero demokratizačných ustanovení vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov alebo výsledkov domáceho politického uvoľnenia. Formálne sa rozšírili sociálne a politické práva a občianske slobody. Proklamovala sa sloboda tvorivej vedeckej, technickej a umeleckej činnosti ako aj právo slobodne vycestovať. Nepočítala však so zmenou politického systému.
  • 28. október - V centre Prahy sa konala demonštrácia pri príležitosti výročia vzniku ČSR v roku 1918. Proti demonštrantom zasiahli bezpečnostné zložky.
  • 9. november - V Berlíne pod tlakom nespokojných občanom padol Berlínsky múr ako symbol studenej vojny a rozdeleného sveta.
  • 14. november - V Justičnom paláci v Bratislave sa konal súdny proces proti členom bratislavskej päťky. Súd oslobodil spod obžaloby Ponickú, Seleckého a Maňáka a Miroslavovi Kusému dal trest 8 mesiacov podmienečne. Proces proti Jánovi Čarnogurskému pokračoval. Pri Justičnom paláci sa zúčastnili stovky ľudí, ktorí vystupovali na podporu väznených.

16. november

Slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí v Bratislave oslavovali Medzinárodný deň študentov urobili manifestačný sprievod, ktorým verejne demonštrovali proti komunistickej diktatúre.

SkryťVypnúť reklamu

Sprievod prešiel cez dnešné Hodžovo námestie pred Prezidentským palácom cez celé mesto až k ministerstvu školstva. Počas pochodu sa dožadovali akademických slobôd a skutočnej demokracie.

17. november

Bezpečnostné zložky brutálne zasiahli proti demonštrujúcim študentom v Prahe. Tí po skončení oficiálneho študentského mítingu konanom na počesť 50. výročia zavretia českých vysokých škôl nacistami v roku 1939 na Albertove odišli smerom na Vyšehrad, ich počet počas demonštrácie dosiahol niekoľko tisíc.

Študenti sa vydali na pochod do centra, pričom na Národnej triede boli postupne obkľučovaný oddielmi ZNB, ktoré postupne uzavreli námestie. Pri rozháňaní pokojnej manifestácie púšťali študentov cez úzke kordóny, v ktorých ich brutálne bili. Výsledkom boli stovky ranených.

SkryťVypnúť reklamu

V priebehu noci rozšírili zahraničné médiá správu, že počas násilného potlačenia demonštrácie prišlo k smrti študenta Martina Šmída, ktorého mali dobiť príslušníci ZNB.

18. november

  • V dôsledku udalostí na Národnej triede začali študenti pražských vysokých škôl týždenný štrajk, ku ktorému sa pripojili aj herci divadiel.
  • Prebehlo viacero stretnutí protirežimných aktivistov (v Bratislave v byte Soni Szomolányi, v Pukanci u Ivana Kadlečíka), na ktorých odzneli správy o zabití študenta počas demonštrácie v Prahe. Na stretnutiach prebiehali diskusie ako na udalosti reagovať.
  • V Šali v byte Károly Tótha vznikla na stretnutí asi 120 disidentov spomedzi maďarskej menšiny Maďarská nezávislá iniciatíva, podporujúca študentov v ich štrajkoch. Medzi zakladateľov hnutia patrili László A. Nagy, László Öllös, László Szigeti, Lajos Grendel, Imre Molnár, Eleonóra Sándor, Péter Hunčik.

19. november

  • Predpoludním sa v byte výtvarníka Miroslava Cipára stretli na popud výtvarníka Rudolfa Sikoru stretli slovenskí výtvarníci. Na stretnutí vznikla protestná petícia a po jeho skončení inicioval Rudolf Sikora stretnutie v Umeleckej besede slovenskej. Výtvarníci telefonovali svojim známym a pozvali ich na večerné stretnutie do Umelky.
  • Na byte u Martina Hubu sa stretli viacerí slovenskí herci na čele s Milanom Kňažkom, Mariánom Labudom, Milanom Lasicom a Júliusom Satinským, ktorí prijali vyhlásenie protestujúce proti zásahu na Národní třídě. Neskôr vo večerných hodinách vyhlásil Martin Huba v Malej scéne SND vstup hercov do štrajku.
  • Vo večerných hodinách sa v Bratislave na verejnom stretnutí za účasti asi 450 intelektuálov v Umeleckej besede, zvolanom kvôli udalostiam zo 17. novembra, vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu ako občianska platforma stojaca proti komunistickému režimu. Na stretnutí prečítali protesty výtvarníkov a hercov, pod ktoré sa mohli prítomní podpísať. Zároveň sa ustanovil koordinačný výbor ako de facto vedúci orgán hnutia.
  • V Prahe vzniklo v Činohernom klube Občianske fórum (OF), hnutie, v ktorom boli zastúpené skoro všetky skupiny, usilujúce sa o zmenu režimu v Čechách. Na jeho čele stáli disidenti z Charty 77 a hlavnou osobnosťou bol Václav Havel.

20. november

  • Predstavitelia rodiacej sa opozície sa po predchádzajúcom večernom stretnutí v Umelke zišli na obed v priestoroch divadla na Malej scéne. Na stretnutí sa ustálil názov Verejnosť proti násiliu. Po ňom odišli predstavitelia koordinačného výboru spísať prvé vyhlásenie VPN.
  • Študenti Filozofickej fakulty UK obsadili aulu a vyhlásili protestný štrajk. Rozhodli sa bojkotovať vyučovací proces, vyhlásili prvý slovenský štrajkový výbor a vyzývali k účasti na generálnom štrajku 27. novembra.
  • Na druhom stretnutí v Umeleckej besede vo večerných hodinách, ktorého sa zúčastnilo približne 450 ľudí, prijali prvé politické vyhlásenie o vzniku VPN, ktoré vyzývalo k otvorenému spoločenskému dialógu a ku skutočnej, a nie proklamovanej demokracii.
  • V bratislavskom divadle Štúdio S sa zišlo približne 700 ľudí, kde herci na čele s Milanom Kňažkom a Milanom Lasicom oznámili prítomným rozhodnutie štrajkom podporiť požiadavky študentov. Namiesto predstavenia herci s prítomnou Hanou Ponickou diskutujú o aktuálnej situácii.
  • Na Hviezdoslavovom námestí sa zišlo niekoľko tisíc ľudí, ktorí počas improvizovanej demonštrácie pod sochou spisovateľa P. O. Hviezdoslava požadovali dialóg, slobodné voľby a demisiu vlády. Milan Kňažko na demonštrácii prečítal vyhlásenie VPN.
  • V Študentskom dome v Mlynskej doline sa vyskytli protirežimné nápisy. Vo večerných hodinách bratislavskí študenti demonštrovali pred Domom ROH.
  • Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa na nádvorí zhromaždili študenti a zbierali podpisy za generálny štrajk 27. novembra.
  • Herci činohry vo Zvolene a v Martine sa pripojili k výzvam z Prahy a oznámili, že celý týždeň nebudú hrať plánované predstavenia. Svoje rozhodnutie nezmenili ani po rokovaní s členmi kultúrnej komisie KV KSS Banská Bystrica.
  • V Žiline sa pred internátmi Vysokej školy dopravnej zišlo asi 300 študentov, ktorí diskutovali o demonštráciách uverejnených v televíznych správach. Funkcionári školy na čele s rektorom pozvali prítomných študentov na rokovania. Na konci stretnutia udelil rektor školy študentom rektorské voľno na 21. november, kedy mala pokračovať diskusia so študentmi.
  • Herci trnavského Divadla pre deti a mládež vstúpili do štrajku.
  • Na Václavskom námestí sa zišlo na prvej veľkej protikomunistickej demonštrácii asi 100 000 ľudí.
  • Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš povolal do Prahy oddiely Ľudových milícií. V Prahe dostali zbrane a ostré strelivo.
  • Federálna vláda vyzvala hercov a študentov, aby ukončili štrajk a vrátili sa k pokojnej práci a štúdiu. Zároveň vydala vyhlásenie, v ktorom označila hnutie študentov a verejnosti ako konfrontačné a vedené protisocialistickými silami.

21. november

  • V dopoludňajších hodinách sa zišli tisíce študentov pri vchode do budovy Univerzity Komenského, kde pokračoval študentský štrajk.
  • Na dopoludňajšom stretnutí s hercami SND sa snažil ideologický tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka so slovenským ministrom kultúry Pavlom Koyšom prehovoriť hercov, aby ukončili štrajk. Herci však tento apel odmietli.
  • Aktivisti VPN sa po tretí raz zišli v priestoroch Umeleckej besedy. Na stretnutí prečítal Fedor Gál stanovisko VPN k vyhláseniu vlády, v ktorom požadovali prepustenie politických väzňov, stretnutie s predsedom vlády a slobodný dialóg. Ľubomír Feldek Vyhlásenie radových komunistov a sformoval sa aj kolektív členov kľúčového orgánu hnutia, Koordinačného výboru VPN. Jeho členmi sa stali: Ján Budaj, Martin Bútora, Miroslav Cipár, Ľubomír Feldek, Fedor Gál, Eugen Gindl, Milan Kňažko, Vladimír Kompánek, Rudolf Sikora, Ladislav Snopko a Peter Zajac.
  • V podvečerných hodinách sa na Gottwaldovom námestí (dnes Námestie slobody) konalo veľké zhromaždenie tisícov ľudí, medzi ktorými bolo veľa študentov. Účastníci manifestácie sa neskôr presunuli na Hviezdoslavovo námestie, kde stretnutie pokračovalo informovaním o aktuálnej situácii.
  • Na stretnutí Predsedníctva ÚV KSS jeho členovia diskutovali o situácii na Slovensku. Diskusia sa viedla v duchu snahy získať čo najviac informácií a zabrániť šíreniu protirežimného pohybu. Zároveň viacerí členovia predsedníctva deklarovali snahu obmedziť štrajky na školy a izolovať ich predstaviteľov.
  • Predseda SNR Viliam Šalgovič upozornil na mimoriadnom zasadnutí Predsedníctva SNR na vzrastajúcu aktivitu študentov a VPN a za hlavnú úlohu považoval „držať závody, dediny a tie pozície, ktoré boli za prestavbu a demokratizáciu spoločnosti.“
  • V Košiciach sa v dopoludňajších hodinách uskutočnila demonštrácia študentov, počas ktorej diskutovali s vedením miestnej univerzity o požiadavkách na demokratizáciu spoločnosti a akademického prostredia.
  • V Banskej Bystrici sa uskutočnil protestný pochod študentov Univerzity Mateja Bela, ktorým vyjadrili podporu študentom pražských vysokých škôl a žiadali dôsledne uplatňovať demokratizáciu. Aktivizovali sa aj študenti v Trnave, Nitre a Zvolene.
  • Študenti Lekárskej fakulty UK v Martine prijali petíciu, v ktorej požadovali vyšetrenie zákroku bezpečnostných síl v Prahe, prepustenie politických väzňov, pravdivé informácie v oznamovacích prostriedkoch, skrátenie vojenskej služby či otvorenie hraníc so Západom. Večer sa uskutočnila aj diskusia študentov s vedením fakulty.
  • V Žiline sa uskutočnil sprievod miestnych študentov po meste, počas ktorého študenti skandovali heslá „Chceme slobodu!“, „Slobodné voľby“, „Preč s totalitou“.
  • Študenti prijali Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl, v ktorom požadovali vytvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie zásahu zo 17. novembra 1989, vyvodenie právnej a politickej zodpovednosti voči politikom zodpovedným za stav spoločnosti, slobodné voľby a politický pluralizmus, seriózny spoločenský dialóg a sprístupnenie médií.
  • Členovia Maďarského oblastného divadla v Komárne sa pripojili k výzve umelcov a hercov z Prahy, odsúdili udalosti zo 17. novembra 89 v Prahe a oznámili svoje rozhodnutie neodohrať do 27. novembra žiadne predstavenie.
  • Protestné akcie študentov sa rozšírili na celé územie Československa. Masové demonštrácie sa uskutočnili v Prahe, Brne, Hradci Králové, Českých Budějoviciach a v Bratislave.
  • V čs. televízii vystúpil s prejavom generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš, v ktorom o. i. povedal: „Pre našu krajinu je jedinou perspektívou socialistická cesta rozvoja. Sme povinní ubrániť hodnoty socializmu.“
  • Po tlačovej konferencii OF v Prahe sa Havel stretol so zástupcom VPN Petrom Zajacom, pričom išlo o prvý priamy kontakt medzi týmito dvoma opozičnými hnutiami. Havel odkázal Slovákom: „Bol by som rád a pevne verím a dúfam, že federalizovaná totalita sa zmení na demokratickú federáciu, že budeme žiť ako dva svojprávne bratské národy, ako národy, ktoré budú žiť v duchu svojich tradícií a ktorých priateľstvo bude skutočne autentické.“
  • Premiér Ladislav Adamec súhlasil s požiadavkou stretnúť sa s predstaviteľmi opozície, mal však kategorickú podmienku, aby medzi nimi nebol Václav Havel. Na stretnutí sľúbil, že proti demonštrantom nebudú použité silové zložky, avšak jasne povedal: „Socializmus budeme brániť, o tom nemožno diskutovať.”
  • V Prahe sa na Václavskom námestí zhromaždilo asi 200-tisíc občanov, ku ktorým sa prihovorili František kardinál Tomášek a Václav Havel.
  • Federálny minister vnútra Kincl a republikoví ministri vnútra Václav Jireček a Štefan Lazar apelovali na pracovníkov svojich rezortov, aby zvýšili aktivitu. Revolučné udalosti považovali za „cieľavedomé snahy antisocialistických síl podporovaných zo zahraničia na presadenie deštrukčných zámerov.“

22. november

  • Približne 15-tisíc ľudí demonštrovalo v dopoludňajších hodinách pred Justičným palácom za prepustenie Jána Čarnogurského, posledného väzneného člena bratislavskej päťky.
  • V Bratislave sa konala prvá masová demonštrácia na Námestí SNP. Ozvučená bola vďaka aparatúre hudobnej skupiny Tublatanka. Na mítingu vystúpili Ján Budaj s Milanom Kňažkom, Magda Vášáryová prečítala vyhlásenie osobností SND a organizátori prečítali pozdravný list Václava Havla. Ján Budaj zároveň prečítal Výzvu VPN k občanom s požiadavkou na odstúpenie skompromitovaných funkcionárov, prehodnotení udalostí rokov 1968−1969, prepustenie politických väzňov a prístup do médií a prijatie zákona o zhromažďovaní. Študenti predniesli prítomným Vyhlásenie študentov slovenských vysokých škôl.
  • V Bratislave vznikol Zväz maďarských študentov, ktorý nadviazal spoluprácu s Maďarskou nezávislou iniciatívou a štrajkovými výbormi slovenských študentov.
  • Trnavský arcibiskup Ján Sokol vydal list Ľuďom dobrej vôle na Slovensku, ktorým žiadal, aby v štátnych funkciách boli slobodne a demokraticky menovaní ľudia. List potom prečítal na manifestácii na Námestí SNP.
  • Študenti v Košiciach zorganizovali pochod mestom, počas ktorého požadovali slobodu a demokraciu. Skončil sa na vtedajšom Námestí osloboditeľov, kde študenti zapálili sviečky.
  • V Trnave sa na vtedajšom Gottwaldovom (dnes Trojičnom) námestí konala prvá väčšia manifestácia. Bola dôsledkom diskusií študentov s vedením fakúlt. Zúčastnili sa jej aj herci z trnavského divadla.
  • Študenti v Banskej Bystrici zorganizovali pochod mestom a veľkú demonštráciu na Námestí SNP. Demonštrácie sa zúčastnilo asi tisíc ľudí. Vo Zvolene sa študentskej demonštrácie zúčastnilo približne 2 000 ľudí.
  • Vedenie KSČ odvolalo ozbrojené oddiely Ľudových milícií z Prahy.

23. november

  • V dopoludňajších hodinách sa pred Justičným palácom konala ďalšia demonštrácia na podporu väzneného J. Čarnogurského s účasťou niekoľko tisíc ľudí.
  • V Bratislave sa o 16.00 konala na Námestí SNP druhá masová demonštrácia, ktorej hlavnou požiadavkou bol prístup do televízie. S prejavom vystúpil aj Alexander Dubček, ktorý na znak súhlasu a solidárnosti s iniciatívou VPN pripojil aj svoj podpis. Na mítingu prehovoril aj obhajca J. Čarnogurského Tibor Böhm, pozdrav v mene Charty 77 predniesol Jiří Dienstbier a jeden zo študentov bohosloveckej fakulty prečítal list arcibiskupa Jána Sokola. Za vysokoškolských pedagógov sa prihovoril Juraj Záriš a Vladimír Ondruš za VPN odmietol platnosť smutne známeho dokumentu Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Martin Bútora hovoril o odklínaní strachu a populárny spevák M. Žbirka pripomenul podiel M. Gorbačova na prebiehajúcich zmenách.
  • Počas manifestácie v Žiline jeden z rečníkov prečítal návod na organizovanie generálneho štrajku 27. novembra.
  • V Martinskom Divadle SNP počas mítingu VPN anonym zatelefonoval, že sa v divadle nachádza bomba. Nikto z prítomných napriek tomu z divadla neodišiel.
  • V Banskej Bystrici sa konala v podvečerných hodinách demonštrácia, ktorej sa zúčastnilo viac ako 2 000 ľudí.
  • Maďarská nezávislá iniciatíva vydala stanovisko, ktorým podporila generálny štrajk vyhlásený OF a VPN.
  • V Prahe na masovej demonštrácii Havel vo svojom prejave povedal, že už neexistuje cesta späť k predchádzajúcemu totalitnému spôsobu vlády, a že Československo chce žiť slobodne a demokraticky.
  • Mimoriadne stretnutie Predsedníctva Národného frontu vyjadrilo odhodlanie nedopustiť, aby sa zvrátili výdobytky februára 1948.
  • Vo vedení Československej armády boli dokončené prípravy na vojenský zásah proti opozícii a občanom v rámci akcie „ZÁSAH“. V pohotovosti bolo v Česku asi 7 500 vojakov a na Slovensku asi 2 000 vojakov, ktorí disponovali obrnenými vozidlami, tankami a špeciálnou technikou.

24. november

  • Na večernom mítingu na Námestí SNP sa prítomným prihovorili básnik Ján Štrasser, ochranár Marian Huba či zástupcovia bratislavských robotníkov. Lídri VPN vyzvali ľudí zúčastniť sa generálneho štrajku. Ján Budaj charakterizoval prebiehajúce zmeny slovami: "Naša revolúcia nie je revolúciou násilia, je to revolúcia porozumenia, zmierenia, lásky a dôvery."
  • Vo večerných hodinách sa po prvýkrát v televízii vysielalo Štúdio dialóg, kde vystúpili aj predstavitelia VPN Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál a Vladimír Ondruš. V rámci televíznej diskusie Milan Kňažko verejne požadoval zrušenie vedúcej úlohy KSČ a Ján Budaj povedal, že cieľom VPN je demokracia bez prívlastkov. Zároveň predstavitelia VPN vyzvali obyvateľov zúčastniť sa generálneho štrajku 27. novembra.
  • V Košiciach sa konala mohutná demonštrácia, v rámci ktorej organizátori propagovali generálny štrajk. V Prešove zorganizovali študenti pochod do centra mesta.
  • Maďarská nezávislá iniciatíva vydala v Dunajskej Strede stanovisko, v ktorom formulovala svoje hlavné politické ciele: zrušenie monopolu KSČ, vytvorenie parlamentnej demokracie, vyriešenie otázok národnostných menšín a prijatie zákonov, ktoré umožnia občianske slobody.
  • Náčelník generálneho štábu armády Miroslav Vacek zvolal poradu, na ktorej sa zúčastnili aj poprední predstavitelia ministerstva vnútra Alojz Lorenc a Karel Vykypěl. Predmetom porady bola otázka aktuálnej situácie a jej možné riešenie silou.
  • Príslušníkom ŠtB bolo nariadené pristúpiť k realizácii aktívnych opatrení zabezpečujúcich mapovanie činnosti štrajkujúcich výborov, odhaľovania ich štruktúr a väzieb do prostredia opozície a bezprostredných akcií pripravovaných voči straníckym orgánom. Prioritne mali zisťovať poznatky k jednotlivým členom štrajkových výborov z hľadiska ich politických názorov, charakterových a morálnych vlastností, sociálneho pôvodu, vzájomných väzieb a ŠPZ používaných dopravných prostriedkov. ŠtB mala nasadiť všetky sily a prostriedky k znemožneniu štrajkov, najmä však generálneho štrajku vyhláseného na 27. novembra a rozširovanie vplyvu medzi doteraz kolísajúcou vrstvou obyvateľstva.
  • Predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe odstúpilo zo svojich funkcií. Bol vymenovaný nový generálny tajomník, ktorým sa stal Karel Urbánek namiesto Miloša Jakeša. Išlo o prvé výrazné víťazstvo opozície nad komunistickým režimom.
  • Vedenie KSČ definitívne rezignovalo na plán silovo potlačiť manifestácie občanov a priklonilo sa k riešiť situáciu politickými prostriedkami.
  • Na demonštrácii v Prahe vystúpil za búrlivých ovácií Dubček, ktorý povedal, že „rozchod s normalizačnou politikou je bezpodmienečný a neznesie odklad.“ Havel vyzval predstaviteľov moci na dialóg.

25. november

  • V Bratislave na ďalšej demonštrácii na Námestí SNP sa zišlo asi 100-tisíc občanov, ktorí žiadali zrušenie vedúcej úlohy KSČ. Manifestáciu moderovali Milan Kňažko s Jánom Budajom a pred zhromaždením vystúpilo 18 rečníkov. Predstavitelia VPN žiadali úplnú slobodu tlače, zhromažďovania, spolčovania a podnikania, ako aj zrušenie vedúcej úlohy strany a demokratickú federáciu medzi Čechmi a Slovákmi.
  • Konala sa druhá televízna beseda v rámci Štúdia dialóg. Na besede sa však nezúčastnili predstavitelia KSS. Zástupcovia VPN deklarovali ako dva hlavné ciele zrušenie vedúcej úlohy strany a slobodné voľby.
  • VPN prijala programové vyhlásenie, ktoré obsahovalo celkovo 12 bodov. Požadovalo slobodné voľby, slobodu tlače a podnikania, ako aj zrušenie vedúcej úlohy KSČ v spoločnosti a odideologizovanie školstva. Medzi nemenej dôležité požiadavky patrili zaručenie nestrannosti súdov, zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva, dôsledná demokratická federácia česko-slovenského štátu, odluka cirkvi od štátu a zdravé životné prostredie.
  • V Nitre sa konalo protestné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnilo asi 2 000 občanov. Vystúpili na ňom herci Nitrianskeho divadla na čele s Michalom Dočolomanským.
  • Na mítingu v Trnave sa zišlo niekoľko tisíc ľudí. Trval asi dve hodiny a vystúpili na ňom herci bratislavských divadiel na čele so Zdneou Studenkovou a Ladislavom Chudíkom.
  • Veľké demonštrácie sa konali aj v centrách Košíc, Banskej Bystrice, Žiliny, Martina a Zvolena. V týchto mestách boli ich hlavnými organizátormi študenti miestnych vysokých škôl a univerzít.
  • Konala sa mimoriadna schôdza Predsedníctva ÚV KSS. Prvý tajomník ÚV KSS Ignác Janák apeloval na držanie masovokomunikačných prostriedkov a viacerí členovia predsedníctva sa obávali rýchleho prieniku štrajkových výborov do fabrík.
  • Gustáv Husák prepustil na nátlak OF a VPN najznámejších politických väzňov. Medzi prepustenými bol aj Ján Čarnogurský.
  • Predseda čs. vlády Ladislav Adamec rezignoval na svoje pozície v KSČ na protest proti pomalému postupu prestavby. OF vyjadrilo nespokojnosť s personálnymi zmenami vo vedení KSČ.

26. november

  • Na mítingu v Bratislave vystúpil s príhovorom po svojom prepustení z väzenia Ján Čarnogurský, ktorý poďakoval za podporu a solidaritu. Výtvarník Vladimír Kompánek požadoval odstránenie ostnatého drôtu na hraniciach a spisovateľ Lajos Grendel prečítal vyhlásenie Maďarskej nezávislej iniciatívy. Organizátori opäť vyzvali na generálny štrajk a predniesli aj požiadavky na zrušenie vedúcej úlohy KSČ.
  • Na Námestí SNP po prvý krát zaznela neoficiálna hymna Nežnej revolúcie Sľúbili sme si lásku, ktorú zaspieval pesničkár Ivan Hoffman.
  • Na mimoriadnom zasadnutí Predsedníctva ÚV KSS sa vzdali členstva v tomto orgáne skompromitovaní predstavitelia obdobia tzv. normalizácie Viliam Šalgovič, Elena Litvajová a Gejza Šlapka. Ignác Janák ako prvý tajomník apeloval na nevyhnutnosť akčných opatrení aj kádrových zmien.
  • Počas stretnutia ľavicových intelektuálov Romana Kaliského, Vladimíra Maňáka, Júliusa Strinku a ďalších títo diskutovali o možnosti založiť stranu demokratického socializmu na Slovensku.
  • V Stredoslovenskom kraji sa demonštrácie rozšírili do ďalších okresných miest ako boli Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Lučenec, Žiar nad Hronom, Prievidza a Veľký Krtíš.
  • Aj vo Východoslovenskom kraji sa konalo viacero demonštrácií, najväčšie v Košiciach a Prešove.
  • ÚV KSS na svojom mimoriadnom zasadnutí uznal potrebu vypustiť ústavný článok 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti. Slovenskí komunisti tak urobili ešte skôr, ako k tomuto aktu pristúpil federálny parlament.
  • V Prahe sa začali politické rozhovory medzi OF na čele s Havlom a premiérom Adamcom. Po ich ukončení vystúpil Adamec na demonštrácii na Letnej, kde však bol vypískaný. Na Letnej vystúpil aj Dubček, ktorý propagoval socializmu s ľudskou tvárou. Havel vystúpil vo večernom televíznom vysielaní.

27. november

  • Na podporu požiadaviek štrajkujúcich študentov, Občianskeho fóra a VPN vstúpili o 12.00 hod. občania po celom Československu do manifestačného dvojhodinového generálneho štrajku. Podľa odhadov sa ho zúčastnila asi polovica obyvateľstva ČSSR. Štrajk mal rôzne formy, od zastavenia výroby až po manifestačné pripojenie sa k štrajku tých prevádzok, ktoré nie je možné odstaviť bez vzniku vážnych hospodárskych škôd.
  • Na večernom mítingu v Bratislave vystúpil s prejavom podpredseda vlády Štefan Murín, ktorý však bol vypískaný so skandovaním "Odstúpiť!" Na mítingu vystúpili aj herec-emigrant Pavel Landovský či spisovateľ Pavel Kohout.
  • Predsedníctvo ÚV KSS prijalo Návrh akčných opatrení, v ktorom chceli udržať moc v rukách komunistov. Navrhli vypracovať Akčný program KSS, zapojiť do procesu obnovy bývalých komunistov vylúčených po roku 1970, do čela vyzdvihnúť mladé kádre a mobilizovať stranícke organizácie.
  • Ministerstvo kultúry oznámilo, že s okamžitou platnosťou sa pre verejnosť sprístupňujú filmy hranej, dokumentárnej a spravodajskej tvorby, ktoré boli zatiaľ verejnosti nedostupné, a to knihy z fondov knižníc, podliehajúce osobitnému režimu.
  • V Prahe sa uskutočnilo stretnutie medzi Václavom Havlom a Alexandrom Dubčekom. Dubček sa kriticky vyjadril na adresu Havla a nesúhlasil s návrhom opozície, aby W. Komárek zastával funkciu predsedu čs. vlády. Svoje stanovisko odôvodil tým, že sa k návrhu nevyjadrilo Slovensko a on. Havlovi zdôraznil, že federatívne štátoprávne usporiadanie ČSSR ja zatiaľ právoplatné a je nutné ho rešpektovať. Poukázal, že súčasná politika sa robí iba v Prahe, s čím on nebude nikdy súhlasiť a taktiež nesúhlasí s návrhom vzniesť požiadavku k abdikácii Adamca. V tejto súvislosti tvrdil, že nie je možné hádzať všetkých funkcionárov do jedného vreca a ocenil ochotu Adamca, ktorý začal dialóg s opozíciou ako prvý.

28. november

  • V Prahe sa na spoločnom rokovaní zišli predstavitelia OF, VPN, zástupcovia Národného frontu ČSSR a premiér Ladislav Adamec. Za obe hnutia predniesol požiadavky Václav Havel. Vyslovil dôveru Adamcovi, ktorý mal v decembri zostaviť novú vládu, na ktorej sa nemali podieľať OF a VPN. Adamec prisľúbil túto vládu do 3. decembra zostaviť. Diskutovalo sa aj o prepustení politických väzňov a požiadavkou opozície bolo aj vypustenie článkov Ústavy o vedúcej úlohe strany a o marxizme-leninizme ako o štátnej ideológii.
  • Po úspechu generálneho štrajku sa začali po celom Slovensku masovo rozmáhať pobočky VPN v regiónoch. Aj v menších mestách sa konali demonštrácie.

29. november

  • VPN usporiadala stretnutie zástupcov štrajkových výborov z celého Slovenska, na ktoré pozvala aj zástupcov Občianskeho fóra. Stretnutie sa konalo v budove SND v Bratislave a zúčastnil sa ho aj V. Havel. Informoval prítomných o rokovaniach s predsedom federálnej vlády a o požiadavkách, aby ministrom vnútra bol nestraník, aby boli zrušené Ľudové milície, odstránená KSČ z podnikov.
  • Poslanci Federálneho zhromaždenia odhlasovali zmenu Ústavy, z ktorej bol vypustený článok 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a v Národnom fronte a článok 16 o marxizme-leninizme ako o štátnej ideológii. Poslanci vypustenie článkov prijali jednohlasne, rovnako ich zavedenie do Ústavy v roku 1960.
  • Generálny tajomník ÚV KSČ odovzdal generálnemu prokurátorovi ČSSR vyhlásenie Federálneho ministerstva vnútra, ktoré obsahovalo skutočnosti o zásahu oddielov ZNB na Národní tříde 17. novembra 1989.

30. november

  • Na Slovensku prišlo k prvej personálnej zmene v Slovenskej národnej rade. Na mieste jej predsedu vystriedal odvolaného Viliama Šalgoviča komunista Rudolf Schuster.
  • Predstavitelia KSS a VPN sa stretli na prvom spoločnom rokovaní.
  • Kresťanskí aktivisti na čele s Jánom Čarnogurským a Hanou Ponickou zverejnili výzvu na zakladanie kresťanskodemokratických klubov na Slovensku.
  • Federálna vláda nariadila odstrániť drôtené zátarasy na hraniciach s Rakúskom, ktoré boli súčasťou Železnej opony.
  • Predsedníctvo ÚV KSČ na svojom zasadaní okrem iného vyzvalo všetkých komunistov, aby „bezprostredne a bez predsudkov začali viesť dialóg so všetkými, ktorí sú ochotní sa na ňom zúčastniť“. Nastolilo tiež potrebu kritického prehodnotenia udalostí z roku 1968 a vstupu vojsk štátov Varšavskej zmluvy na naše územie.

1. december

  • V Bratislave sa konal ďalší míting na Námestí SNP. Vystúpili na ňom aj matka v auguste 1968 zastrelenej Danky Košanovej či sestra Stanislava Siváka, ktorý bol rovnako zastrelený 21. augusta 1968. Na mítingu ako hosť vystúpil aj starosta Viedne Helmut Zilk.
  • Starosta Bratislavy pridelil hnutiu VPN priestory v Mozartovom dome na Jiráskovej ulici.
  • Na rokovaní Predsedníctva ÚV KSS sa pristúpilo k ďalších kádrovým zmenám, o.i. bol odvolaný šéfredaktor Pravdy Štefan Bachár.
  • Predsedníctvo ÚV KSČ predložilo strane a celej spoločnosti návrh Akčného programu strany, ktorý „vychádza z naliehavej potreby odpovedať na otázky, ktoré nastolil súčasný krízový stav“.
  • Na mítingu v Košiciach, ktorý sa konal pod hlavičkou Občianskeho fóra, vystúpil Ján Čarnogurský a podrobne sa venoval otázke náboženských slobôd.
  • V prostredí komunistických poslancov SNR bolo zistené, že medzi starými členmi KSČ sa naďalej prejavuje snaha udržať si svoje postavenie a nebrať do úvahy súčasnú kritickú situáciu.
  • Námestník ministra vnútra Alojz Lorenc vydal rozkaz, podľa ktorého sa začali masovo skartovať materiály Štátnej bezpečnosti.

2. december

  • VPN vydáva vyhlásenie, v ktorom požadovala zmeniť kádrovú politiku, zrušiť systém nomenklatúr, dosiahnuť nezávislosť súdov či dopolitizovať armádu a bezpečnosť. Rovnako požadovala politickú pluralitu a slobodné voľby.
  • Na Malte sa začalo vrcholové stretnutie amerického prezidenta Georga W. Busha st. a generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova. Považuje sa za symbolické ukončenie studenej vojny. USA a Sovietsky zväz sa dohodli sa na budúcej spolupráci v otázkach odzbrojenia a v hospodárskej oblasti. Americký prezident G.W. Bush st. vyjadril podporu perestrojke, oznámil sovietskej strane zrušenie klauzúl v obchodnej a finančnej sfére. Gorbačov ohlásil plánované zníženie stavu sovietskych vojsk a ich postupné stiahnutie z územia strednej a východnej Európy.

3. december

  • Prezident Gustáv Husák vymenoval novú federálnu vládu pod predsedníctvom Ladislava Adamca. Jej veľkú časť tvorili komunistickí ministri, ktorých bolo vo vláde celkovo 15. Traja ministri boli nestraníci a jedného mala lidová strana a socialisti. Spolu mala vláda 20 členov. Vláda zverejnila aj svoje stanovisko k udalostiam z augusta 1968, ktoré označila za porušenie noriem vzťahov medzi suverénnymi štátmi. Navrhla začať rokovania so Sovietmi o odsune ich vojsk. Zloženie vlády vyvolalo masové protesty občanov aj študentov.
  • Ako reakciu na zostavenie vlády vydali OF a VPN prehlásenie, v ktorom ju odmietli a vyzvali premiéra Adamca, aby do 10. decembra urobil zásadné zmeny.
  • V súvislosti so zmenou v Ústave bola ministerstvom školstva zrušená povinná výučba marxizmu-leninizmu na slovenských vysokých školách.

4. december

  • Kvôli nesúhlasu so zložením novej federálnej vlády vystúpili zástupcovia rôznych organizácií na čele so študentmi, ktorí sa rozhodli pokračovať v štrajkovej aktivite až do 11. decembra, kedy sa mal uskutočniť generálny štrajk v prípade, ak by sa nepodarilo uspokojiť požiadavky OF a VPN.
  • V Bratislave sa konal míting na Námestí SNP. Prečítali na ňom vyhlásenie požadujúce rekonštrukciu federálnej vlády.
  • V Martine a v Liptovskom Mikuláši sa konali verejné mítingy, na ktorých rečníci vyslovovali svoj nesúhlas so zložením novej federálnej vlády. Odzneli aj výzvy na uskutočnenie generálneho štrajku na 11. decembra v prípade, ak nebudú splnené požiadavky občianskych iniciatív.
  • Na rokovaní Predsedníctva ÚV KSS bola prezentovaná myšlienka zvolať mimoriadny zjazd KSS a zvoliť na ňom nové orgány. Diskutovalo sa aj o návrhu na zloženie komisie na posúdenie Poučenia z krízového vývoja v strane a v spoločnosti po XIII. zjazde KSČ.
  • Sovietska vláda označila vojenskú intervenciu roku 1968 za „neprimeraný zásah do vnútorných záležitostí spriateleného štátu.“

5. december

  • V Prahe prebiehali rokovania tzv. okrúhleho stola. Rokovanie predsedu vlády Adamca s predstaviteľmi novovzniknutých hnutí a politických strán neviedli k úspešnému riešeniu. Predstavitelia OF navrhovali Adamcovi do vlády niekoľko ľudí, ale ten ich odmietol a pohrozil podaním demisie. Podľa predstaviteľov OF však nové zloženie vlády nezodpovedalo politickej skutočnosti v krajine.
  • V Bratislave sa začali rokovanie medzi predstaviteľmi VPN a predsedom SNR R. Schusterom o rekonštrukcii slovenskej vlády.
  • Minister vnútra ČSSR vydal rozkaz na odstránenie časti ženijno-technických zátarasov na československo-rakúskom úseku hraníc.

6. december

  • Z Bratislavy bol vypravený vlak nežnej revolúcie. Bolo v ňom asi 1 000 aktivistov a vlak vypravili z Bratislavy do Košíc. V Košiciach sa po jeho príchode uskutočnil míting vysokoškolákov a členov VPN, na ktorom sa zúčastnilo tisíce ľudí. Zhromaždení za všeobecného skandovania podporovali požiadavky VPN o odstúpení vlády. Oznámili tiež zvolanie generálneho štrajku na 11. december v prípade, ak nebudú ich požiadavky splnené.
  • Na rokovaní ÚV KSS bol z funkcie prvého tajomníka ÚV KSS uvoľnený Ignác Janák. Zároveň bol vytvorený Akčný výbor KSS. Predseda slovenskej vlády Pavol Hrivnák podal návrh na jej rekonštrukciu.
  • V Prahe pokračovali rokovania okrúhleho stola. Na rokovaniach VPN a OF v Prahe sa schválila dohoda oboch strán v otázkach nominácie oboch hnutí do vlády. Za VPN boli schválení Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý a Gyula Popely za národnostné menšiny.
  • Po týchto rokovaniach sa začalo ďalšie kolo rokovaní s Adamcom, ktorý prisľúbil predložiť návrhy na ministrov. Následne vystúpil v televízii, kde povedal, že v prípade, ak nebude mať dostatok priestoru na vytvorenie novej vlády a bude pod tlakom rôznych ultimatívnych požiadaviek, odstúpi.

7. december

  • V budove Slovenskej národnej rady sa uskutočnilo rokovanie delegácie VPN a predstaviteľov vlády SSR o jej rekonštrukcii. Proti pôvodnému návrhu komunistického predseda vlády Hrivnáka o čiastočnej rekonštrukcii presadili zástupcovia VPN úplnú rekonštrukciu vrátane výmeny predsedu vlády. Študenti na znak nespokojnosti s návrhom čiastočnej rekonštrukcie vlády organizovali pred Úradom vlády nepretržitú štrajkovú hliadku.
  • V Bratislave začalo vysielať rozhlasové vysielanie s názvom Slovo má verejnosť.
  • Predseda federálnej vlády Adamec podal demisiu. Zostavením novej vlády bol poverený Marián Čalfa.

8. december

  • V Prahe pokračovali rokovania o novej federálnej vláde. Rokovali zástupcovia OF, VPN, KSČ a ďalších strán a organizácií. OF a VPN sa podarilo presadiť svoje požiadavky a dohodli sa na rekonštrukcii vlády s Mariánom Čalfom, ktorý sa mal stať jej predsedom.
  • Predsedníctvo SNR odvolalo Pavla Hrivnáka z funkcie predsedu vlády SSR a zostavením novej vlády poverilo Milana Čiča. V tejto vláde malo byť 6 komunistov, po jednom členovi Strany slovenskej obrody a Strany slobody a 9 členov vlády bude bez politickej príslušnosti.
  • I. námestník Federálneho ministerstva vnútra Alojz Lorenc vydal rozkaz na zastavenie skartácií.

9. december

  • V Bratislave sa na Námestí SNP konal ďalší míting. Medzi rečníkmi bol generálny sekretár Svetového kongresu Slovákov Dušan Tóth. Okrem neho na tribúne vystúpili ďalší emigranti: populárny český spevák Karel Kryl a mím Milan Sládek.
  • Zástupcovia OF a VPN sa v Prahe stretli s designovaným premiérom Mariánom Čalfom. Predmetom stretnutia bolo personálne zloženie novej federálnej vlády. Čalfa akceptoval návrhy na ministrov a do vlády prijal ako ministrov Čarnogurského, Dienstbiera, Komárka, Millera, Klausa a Dlouhého. Spolu bolo v tejto vláde z 20 ministrov 9 komunistov, 7 nestraníkov, 2 lidovci a 2 socialisti.

10. december

  • Pochodu z Bratislavy do Hainburgu, nazvanom „Ahoj, Európa“, sa manifestačne zúčastnilo okolo 50 000 občanov. Pochod začínal v Sade Janka Kráľa, pričom najdôležitejšia zástavka bola na brehu Dunaja oproti Devínu. Znamenal faktický pád železnej opony na Slovensku. Symbolicky sa odohral nielen na výročie dňa ľudských práv, ale aj v deň, kedy abdikoval prezident Husák. Práve Husák sa v roku 1969 smutne preslávil výrokom, že československé hranice nie sú korzo.
  • Na Pražskom hrade vymenoval prezident Gustáv Husák novú vládu na čele s Mariánom Čalfom. Z 20 ministrov bolo 9 komunistov a 11 nekomunistov. Po vymenovaní novej vlády "národného porozumenia" Husák abdikoval z postu prezidenta.

Ďalšie udalosti 1989

  • 11. december - Svoju kandidatúru na post prezidenta predložili Alexander Dubček, Ladislav Adamec a Čestmír Císař.
  • 11. december - I. námestník Federálneho ministerstva vnútra Alojz Lorenc zastavil s okamžitou platnosťou operatívnu činnosť odborov boja proti „vnútornému nepriateľovi“.
  • 12. december - Predsedníctvo SNR vymenovalo novú slovenskú vládu, tzv. vládu národného porozumenia. Na jej čele stál komunista Milan Čič, 9 ministrov bolo bez straníckej príslušnosti a 6 boli komunisti.
  • 15. december - Predseda vlády Marián Čalfa sa stretol s Václavom Havlom a ponúkol mu spoluprácu pri presadení jeho kandidatúry na prezidenta. Sľúbil, že sa postará, aby sa voľba konala vo Federálnom zhromaždení a aby ho komunistický parlament zvolil.
  • 16. december - Alexander Dubček v rozhovore pre denník talianskych komunistov LʼUnita potvrdil, že bude chcieť kandidovať za prezidenta.
  • 16. december - V. Havel v televíznom prejave uviedol, že ako prezident bude s Dubčekom úzko spolupracovať, pričom ho nazval "najvýznamnejším slovenským politikom 20. storočia."
  • 19. december - Premiér Čalfa predniesol programové vyhlásenie vlády a menom vlády navrhol Havla ako jediného kandidáta na post prezidenta republiky. Oba návrhy boli jednomyseľne prijaté.
  • 20. december - V. Havel navštívil Slovensko ako prezidentský kandidát. V Bratislave sa mal pôvodne stretnúť s A. Dubčekom a mali spolu diskutovať o kandidatúre na prezidenta, Dubček sa však kvôli chorobe zo stretnutia ospravedlnil. Havel za ním zašiel do jeho bytu, kde sa krátko rozprávali. Po Bratislave navštívil Havel aj Košice.
  • 20. december - V Prahe sa začal mimoriadny zjazd KSČ. Na ňom bol zvolený za predsedu Ladislav Adamec a strana sa dištancovala od predchádzajúceho vedenia KSČ a jeho politiky. Niektorí politici boli z KSČ vylúčení a strana sa ospravedlnila občanom, ktorí boli postihnutí neoprávnenými represiami.
  • 22. december - V Prahe sa predstavitelia všetkých „rozhodujúcich politických síl“ a zástupcovia študentov dohodli na kandidatúre Václava Havla na post prezidenta a Alexandra Dubčeka na post predsedu Federálneho zhromaždenia.
  • 28. december - Na spoločnom zasadaní snemovní Federálneho zhromaždenia zvolili za jeho predsedu Alexandra Dubčeka. Do parlamentu bolo kooptovaných 23 poslancov, pričom z neho boli vylúčení najskompromitovanejší komunisti. Kooptácie sa uskutočnili na základe ústavného zákona č. 183/1989.
  • 29. december - Za prezidenta republiky bol zvolený parlamentom jednohlasne jeden z vedúcich predstaviteľov Občanského fóra a disident Václav Havel. Slobodné voľby do zastupiteľských orgánov boli vypísané na jún 1990.

Ďalšie udalosti 1990

  • 11. január - Za slovenského ministra vnútra bol vymenovaný kandidát ako VPN Vladimír Mečiar.
  • 12. január - Bratislavu navštívil novo zvolený prezident Václav Havel a zúčastnil sa rokovania Slovenskej národnej rady.
  • 18. január - Slovenská vláda vydala stanovisko k personálnym výmenám v podnikoch a školách, k začiatku výmien tzv. nomenklatúry.
  • 23. január - Prezident Václav Havel vystúpil vo Federálnom zhromaždení s návrhom na zmenu názvu štátu. Namiesto Československá socialistická republika navrhol názov Československá republika. Jeho návrh vyvolal na Slovensku búrlivú negatívnu reakciu a odštartoval tzv. pomlčkovú vojnu.
  • 6. február - V Nitre bol za biskupa vymenovaný jeden z najvýznamnejších slovenských disidentov Ján Chryzostom Korec.
  • 17. február - V Nitre sa konal ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia za účasti približne 1 200 delegátov a hostí. Kresťanskodemoratické hnutie sa hneď po svojom vzniku zaradilo medzi najsilnejšie slovenské politické strany s vyhraneným protikomunistickým programom. Na jeho čele stál Ján Čarnogurský.
  • 1. marca - Slovenská národná rada prijala ústavný zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Na tomto zasadnutí prišlo k pokusu vymeniť predsedu SNR Rudolfa Schustera za lídra VPN Jána Budaja, ktorý sa však skončil neúspechom VPN. Ján Budaj bol vymenovaný za podpredsedu SNR.
  • 20. apríla - Po dlhej tzv. pomlčkovej vojne zmenil oficiálny názov štátu na Česká a Slovenská Federatívna republika.
  • 22. apríla - Pápež Ján Pavol prišiel na návštevu Slovenska. Na letisku vo Vajnoroch ho vítalo približne milión ľudí.
  • 4. mája - Na Bradle sa konala za účasti prezidenta ČSFR Václava Havla národná púť k mohyle generála Milana R. Štefánika.
  • 8. – 9. júna - V Československu sa konali slobodné voľby, ktoré potvrdili prechod od komunizmu k demokracii. Zvíťazili v nich s veľkou prevahou strany a hnutia, ktoré stáli na čele demokratických zmien. Víťazná VPN získala 29,35 % hlasov nasledovaná Kresťanskodemokratickým hnutím (19,21 %), Slovenskou národnou stranou (13,94 %) a Stranou demokratickej ľavice (13,35 %), ktorá bola pretransformovanou komunistickou stranou.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 580
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 049
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 825
  5. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 592
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 591
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 087
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 155
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Desať stredných škôl v kraji zlepší vďaka grantu svoje prostredie.


SITA
Výstrahy na piatok.

Platia výstrahy.


TASR
Vlajky pred Prezidentským palácom v Bratislave.

Aliancia je základným pilierom bezpečnosti, komentujú politici.


SITA a 1 ďalší
Európsky parlament.

Voľby do europarlamentu budú na Slovensku 8. júna.


TASR

Sportnet

Futbalisti 1. FC Tatran Prešov.

Druhý tím tabuľky stráca jeden bod na Komárno, ktoré má zápas k dobru.


TASR
Connor McDavid

Nathan MacKinnon sa do štatistík nezapísal a jeho bodová šnúra skončila na čísle 19.


TASR
Janka Števková a Martina Kahulcová  na pretekoch Cape Epic.

Slovenská dvojica obsadila na Cape Epic 7. miesto.


Juraj Slafkovský.

Slovenský krídelník je vo výbornej forme. Bodoval v deviatich dueloch v rade a pripísal si v nich desať bodov.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu