BRATISLAVA. O prípadoch, ktoré vychádzajú zo spisu Gorila, polícia aj prokuratúra dlhodobo mlčia. Oficiálne sú známe úplné výsledky vyšetrovania iba štyroch z nich.
Ide napríklad o podozrenia z ovplyvňovania privatizácie bratislavského letiska alebo z korupcie pri schvaľovaní zdravotníckej reformy vtedajšieho ministra zdravotníctva za ANO Rudolfa Zajaca.
Internetový spis Gorila opisuje údajné korupčné správanie investičnej skupiny Penta pri privatizácii v rokoch 2004 a 2006.
Vznikol vraj na základe prepisov odpočúvaní Slovenskou informačnou službou, ktorá vtedy naozaj odpočúvala byt na Vazovovej ulici v Bratislave, kam chodil spolumajiteľ skupiny Penta Jaroslav Haščák.
Polícia vyšetruje Gorilu už osem rokov a za ten čas prenikli na verejnosť čiastkové informácie aj o ďalších prípadoch. Pri nich však nie je známe, v akom stave sa vyšetrovanie teraz nachádza.
Ide napríklad o podozrenia z nevýhodnej privatizácie Paroplynového cyklu v Bratislave, Slovenských elektrární alebo z uplácania bývalej predsedníčky Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej.
Ako Penta získala paroplyn
Polícia bezprostredne po zverejnení spisu Gorila na internete v decembri 2011 začala vyšetrovať privatizáciu Paroplynového cyklu v Bratislave. Vyrába sa v ňom teplo a elektrická energiu spaľovaním plynu.
650 korún
- je rozdiel medzi cenou, ktorú za megawatthodinu elektriny inkasoval Paroplynový cyklus a trhovo cenou.
Penta ho kúpila v roku 2004 za dve miliardy korún (66 mil. eur).
V roku 2012 však vtedajší minister vnútra za KDH Daniel Lipšic vyhlásil, že Slovensko na Paroplynovom cykle stratilo 15 miliárd korún (498 mil. eur).
Na výstavbu paroplynového cyklu si totiž v 90. rokoch požičal štát od Európskej investičnej banky. Tá žiadala záruku, že firma bude mať v budúcnosti dostatok príjmov, aby pôžičku splatila.
Prvá vláda Mikuláša Dzurindu to v roku 1999 vyriešila tak, že vtedy sa ešte plne štátne Slovenské elektrárne zaviazali, že budú 25 rokov odoberať od Paroplynového cyklu elektrickú energiu za pevne stanovenú cenu. Mali tým garantovať jeho výnosy.
Škoda údajne vznikla tým, že pri neskoršom poklese cien elektriny Paroplynový cyklus inkasoval naďalej nadmerné tržby. Napríklad v roku 2004 podľa ministerstva hospodárstva platili elektrárne paroplynu za megawatthodinu 1947 korún, hoci trhová cena bola o 650 korún nižšia.
Keď Penta v roku 2004 privatizovala Paroplynový cyklus, zaviazala sa, že s elektrárňami vyrokuje novú dohodu, ktorou sa výkupné ceny elektriny znížia. Na novej zmluve sa dohodli dva roky po privatizácii, v roku 2006, teda aj Penta dva roky ťažila zo štátom garantovaných neprimerane vysokých príjmov paroplynu.
Na predaji celého paroplynu by štát nezarobil oveľa viac Čítajte Slovenská elektrárne neskôr potvrdili, že paroplynu naozaj platia menej, ale zároveň dodali, že „celkové náklady sú stále vyššie ako zo zmluvy plynúci ekonomický úžitok“.
Inak povedané, elektrárne naďalej museli odoberať elektrinu vyrobenú spaľovaním plynu, hoci vedeli vyrábať lacnejšiu elektrinu vo vodných alebo v jadrových elektrárňach.
Zmluva sa skončila v roku 2013, o rok nato Penta Paroplynový cyklus predala. Odvtedy viackrát zmenil majiteľa, nakoniec ho vlani kúpila francúzska energetická skupina Veolia. Tá chcela paroplyn privatizovať už v roku 2004, ale Penta ju preplatila.
Okrem podozrenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku polícia v tomto prípade vyšetruje aj podozrenia z korupcie. Gorila totiž opisuje, že Penta vynaložila sto miliónov korún (3,3 mil. eur) na úplatky pre vtedajšiu vládnu stranu SDKÚ v súvislosti s privatizáciou paroplynu. Penta korupciu odmieta.
Súčasný stav tohto vyšetrovania nie je známy.
Výhodnosť zmluvy s paroplynom nebola pre Pentu istá Čítajte Ruska obvinili, stíhanie trvalo týždeň
S privatizáciou Paroplynového cyklu súvisí aj vôbec prvé obvinenie, ktoré polícia v kauze Gorila vzniesla.
Tri mesiace po zverejnení spisu na internete polícia obvinila z podvodu niekdajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska, pretože v roku 2004 nepredložil na rokovanie vlády analýzu o nevýhodnosti privatizácie paroplynu.
