GAZA CITY – Na najvyššom poschodí rozpadnutého štúdia vyškriabavali mladí sochári sadrové reliéfy. Často sa snažili znova vytvoriť západné majstrovské diela, ktoré asi nikdy neuvidia.
Nímar Kík, 23-ročný hipster v tesných čiernych džínsoch, hovorí, že prvou vecou, ktorú by chcel vidieť, ak sa mu podarí opustiť 40 kilometrov dlhý pás zeme, ktorý mu ohraničil jeho život, by bola Michelangova Pieta . „Detaily tejto sochy, to ako Mária drží Ježiša, a vypracovanie jej rúk je naozaj perfektné," hovorí.
Džamíla Savalá má 22 rokov a sníva o tom, že uvidí van Gogha. “Násilný charakter ťahov štetcom – tento štýl milujem a snažím sa urobiť to isté." Hovorí a vrhne farbu na sochu páru vo vášnivom objatí.
Často sa hovorí, že umenie je únikom. Ale v Gaze – preplnenej a zanedbanej enkláve, ktorú obyvatelia nemôžu bez veľkých ťažkostí opustiť – neexistuje únik. Čoraz represívnejšia realita je tu znesiteľná vďaka umeniu, ktoré učí nájsť alebo vytvoriť krásu v najnepriateľskejších prostrediach.
Ľudia v Gaze žijú pod prísnou blokádou Izraela aj Egypta. Krajiny vyvíjajú tlak na Hamas, islamistickú militantnú skupinu, ktorá od roku 2007 kontroluje palestínsku enklávu.
