BRATISLAVA. Celková volebná účasť v májových voľbách do Európskeho parlamentu bola najvyššia od roku 1994.
Volilo tiež rekordne veľa mladých ľudí do 25 rokov. Rozhodnutie ísť voliť ovplyvnil aj brexit.
Vyplýva to z výsledkov komplexného povolebného prieskumu Eurobarometer, ktorého výsledky prezentovali vo štvrtok v Bratislave.
Posilnenie proeurópskych frakcií
Tlačová atašé Kancelárie Európskeho parlamentu Ivana Janíková Stavrovská upriamila okrem volebnej účasti, ktorá dosiahla celkovo 50,6 percenta, a rekordnej účasti mladých pozornosť na fakt, že väčšina voličov sa nerozhodovala na poslednú chvíľu, ale aj na percento ľudí, ktorí si myslia, že ich hlas v Európskej únii (EÚ) zaváži.
V prieskume s týmto tvrdením súhlasilo 56 percent opýtaných celkovo a 61 percent Slovákov.
Sociologička Oľga Gyárfášová nazvala tohtoročné voľby prelomovými. "Zvrátil sa trend klesajúcej účasti," uviedla ako hlavný dôvod.
Pozitívne hodnotí tiež fakt, že sa volieb zúčastnilo viac mladých ľudí a posilnenie proeurópskych frakcií.
Podľa výsledkov Eurobarometra stúpol počet mladých v kategórii do 25 rokov v porovnaní s rokom 2015 v celej EÚ o 14 percentuálnych bodov, na Slovensku o 4 body.
Účasť občanov vo vekovej kategórii 25 - 39 rokov vzrástla na úrovni EÚ o 12 a na Slovensku o desať percentuálnych bodov.
Nové formy oslovovania voličov
Kampaň a voľby boli podľa sociologičky oveľa "prítomnejšie". Na Slovensku boli v nej zahrnuté aj nové formy, voličov oslovovali napríklad prostredníctvom influencerov či videí na sociálnych sieťach.
Brexit ovplyvnil rozhodnutie ísť voliť u 22 percent európskych voličov, na Slovensku zarezonoval u 27 percent opýtaných.
"Neúspešný, neľahký proces odchodu, ktorý v konečnom dôsledku Spojené kráľovstvo oslabuje, mohol mobilizovať v krajinách ľudí ísť voliť," myslí si aj politológ Jozef Lenč.
Zasiahnúť mohol podľa neho hlavne takých voličov, ktorí chceli zabrániť výhre strán, ktoré presadzujú alebo v minulosti presadzovali odchod z EÚ.
Témy, ktoré dominovali u voličov EÚ celkovo, boli najmä hospodárstvo a rast, boj proti klimatickým zmenám a ochrana životného prostredia, presadzovanie ľudských práv a demokracie.
Slováci považovali za výrazné témy tiež spôsob, akým by mala EÚ fungovať, sociálnu ochranu v EÚ a ochranu a bezpečnosť potravín.
Prieskum realizovali v júni 2019 prostredníctvom osobných rozhovorov na vzorke vyše 27 tisíc respondentov, z toho približne tisíc respondentov bolo Slovákov.
