Muselo to byť poriadne čudo, ktoré zažila spoločnosť dám a pánov v napudrovaných parochniach. Ten Prešporčan im už síce predviedol všelijaké kúsky a daktoré smrdeli čarodejníctvom, ale toto bolo ozajstné čudo. Veď hovoriť dokáže len človek stvorený na obraz Boha. A tu hovorí akási mašina!
Ozve sa „m“. Potom „a“. Potom „mama“. A „papa“. Dokonca to aj znie ako nárek dieťaťa. Prešporčan sa skláňa nad strojom, ale ústa má zavreté. Niet pochýb – tie zvuky vyliezajú zo škatule. Čo je to za ďalší trik?
Takto nejako sa mohli čudovať súčasníci Wolfganga von Kempelena, keď im prvý raz predviedol svoj hovoriaci stroj. Vo zvukoch vychádzajúcich z prístroja sa dali rozpoznať jednotlivé hlásky a slová. Mechanická reč nebola žiadnym podvodom.
Kempelena preslávil šachový automat. Práve ten mu získal povesť podvodníka. No súčasník Márie Terézie bol naozajstným vynálezcom.
Okrem iného po rokoch výskumu stvoril aj hovoriaci stroj, ktorý je podľa odborníkov jeho najvýznamnejším objavom. Po dvoch storočiach ho mohli opäť počuť aj ľudia v Bratislave.
Prvý úspešný
„Kempelenov hovoriaci stroj nebol síce prvým pokusom o simuláciu alebo syntézu ľudského hlasu. Ukázalo sa však, že išlo o prvý úspešný pokus,“ vysvetľuje Fabian Brackhane.
