SME
Piatok, 13. december, 2019 | Meniny má Lucia
NEŽNÁ REVOLÚCIA

Hranica krvi a nádejí. Ako nás komunisti strážili pred Západom

Na hranici zahynulo najmenej 280 ľudí.

Štátna hranica Devín v roku 1985.Štátna hranica Devín v roku 1985.(Zdroj: ÚPN)
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď Gustáv Husák v roku 1969 povedal, že "hranice nie sú korzo, aby sa tu volakdo prechádzal", na československých hraniciach s Rakúskom a Nemeckom už dvadsať rokov zomierali ľudia. Zastrelení, po zásahu elektrickým prúdom z drôtov natiahnutých na hranici, dohryzení psami.

Za štyridsať rokov komunistického režimu v Československu zahynulo na prísne stráženej hranici prinajmenšom 280 ľudí, podľa iných odhadov až 420, z toho 49 na slovensko-rakúskom úseku hraníc vrátane siedmich cudzincov. Sedemnásť Slovákov zahynulo na českom úseku.

Viac ako 49-tisíc ľudí za pokus o prekročenie hranice zatkli a boli odsúdení na väzenie - v terminológii väzňov ako "kopečkári".

Sovietska hranica, náš vzor

Prevrat v roku 1948 znamenal začiatok presadzovania totalitnej moci Komunistickej strany Československa. Jedným z dôsledkov bolo aj budovanie stráženej štátnej hranice medzi Československom a Rakúskom a Nemeckou spolkovou republikou, ako sa oficiálne nazývalo demokratické západné Nemecko.

Ochrana hraníc bola budovaná podľa sovietskeho modelu. Mala zabrániť prechodu "západných agentov, nepriateľov ľudovej demokracie a sabotérov" do Československa, ako aj útekom politických oponentov či po slobode túžiacich občanov, ktorých režim volal "vnútornými nepriateľmi štátu" a "narušiteľmi".

V rokoch 1948 až 1953 sa civilným prevádzačom podarilo cez hranicu previesť niekoľko stoviek ľudí. Veľa ďalších však chytili. A výsledkom boli drakonické tresty: aj prevádzači za pomoc neraz platili životom alebo dlhoročným väzením.

Stoštyri kilometrov, tritisíc zbraní

Uzavretie hraníc so Západom a ich stráženie po roku 1948 je súčasťou tragického rozdelenia Európy. Hranicu medzi západnými, demokratickými krajinami a tými, ktoré sa dostali do sovietskej sféry vplyvu, nazval britský premiér Winston Churchill už v roku 1946 verejne "železnou oponou".

Uzavretie hraníc so Západom a ich stráženie po roku 1948 je súčasťou tragického rozdelenia Európy.

Táto čiara rozdelenia, fyzicky voľne nepriechodná, sa tiahla od Baltského mora v Estónsku okupovanom Sovietskym zväzom až po Čierne more v južnom Bulharsku. Merala 10 400 kilometrov. Jej československá časť merala 920 kilometrov, z toho 104 bol úsek slovensko-rakúskej hranice.

Komunistický režim na hranici od roku 1949 postupne vybudoval systém technických a vojenských opatrení, ktorý mal silovým spôsobom zabraňovať, aby ľudia nemohli z krajiny voľne odísť alebo utiecť, rovnako ako "nepriatelia režimu voľne prichádzať režimu škodiť".

Od roku 1950 vytvorili tzv. hraničné pásmo, kam ľudia nemali prístup a ktoré bolo hermeticky uzavreté.

Od roku 1951 sa prešlo na juhozápadnom úseku hraníc na tzv. vojenské stráženie, načo režim zriadil vojenské ozbrojené jednotky - Pohraničnú stráž. Vojaci mali právo zadržiavať utečencov i s použitím streľby.

V júli 1951 prijal režim zákon "o ochrane štátnych hraníc".

Slovenský úsek štátnej hranice mala na starosti 11. bratislavská brigáda. V roku 1953 disponovala dvoma tisíckami príslušníkov, troma tisíckami strelných zbraní a 60 psami. Na úseku bolo 72, neskôr 93 strážnych veží a bezmála šesť kilometrov zákopov.

Vraždy aj samovraždy

Napriek viacerým medzinárodným ľudskoprávnym záväzkom Československa bolo takéto stráženie hraníc krutou a nehumánnu mašinériou totalitnej moci.

Komunistickú zákonnosť na hranici upravoval najmä zákon o ochrane ľudovodemokratickej republiky z roku 1948 v časti "neoprávnené opustenie republiky a neuposlúchnutie výzvy na návrat", Trestný zákon v časti "trestné činy proti bezpečnosti republiky" alebo pre vojakov "zbehnutie do cudziny", ktoré okrem trestu - a to i v neprítomnosti - znamenali zhabanie majetku utečenca.

Režim na hranici postupne do roku 1953 inštaloval ženijné prekážky, strážne veže, hraničné drôtené zátarasy, v rokoch 1952 až 1965 napustené elektrickým prúdom, mínové polia, spojovaciu techniku, nástražné svetlá, neskôr pridal aj útočné psy.

Počet príslušníkov Pohraničnej stráže od roku 1950 do polovice 60. rokov rástol na vyše 25-tisíc, za normalizácie to bolo zhruba 16-tisíc. Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom bolo vtedy približne päťtisíc príslušníkov.

Počas normalizácie bola Pohraničná stráž posilnená o pomocníkov, ďalších približne 11-tisíc občanov, ktorí tvorili agentúrnu sieť spravodajskej časti Pohraničnej stráže.

Ilegálny prechod hranice považoval režim za trestný čin. Tých, ktorí sa o to pokúsili, Pohraničná stráž chytala. A tých, ktorých chytila, zabili.

Stali sa prípady, že príslušníci Pohraničnej stráže v horlivosti chytili ľudí aj za hraničnou čiarou v Rakúsku alebo Nemecku.

Do roku 1956 však na nástrahách na hranici zahynuli aj desiatky vojakov Pohraničnej stráže. Dôsledkami násilnej činnosti a prostredia, v ktorom sa ocitli väčšinou vojaci základnej vojenskej služby, boli aj ich samovraždy.

Spolu s úmrtiami na hraničných zátarasách sa počíta mŕtvych vyše 650 príslušníkov Pohraničnej stráže a Vojenskej kontrarozviedky.

Nik nebol potrestaný

Utekajúci využívali rôzne spôsoby, ako na hranici prekonať prekážky: podkopanie zátarás, prestrihnutie drôtov, rebríky, prerazenie závor alebo plotov nákladnými autami. Pokúšali sa preletieť ponad hranicu malými lietadlami, amatérsky zhotovenými balónmi, či vyskakovali z výletných lodí, alebo preplávali hraničné rieky na nafukovacích člnoch, ukrývali sa v skrýšach vo vozidlách.

Cez štátnu hranicu sa o útek na Západ pokúšali najmä utečenci z Československa, Poľska, Sovietskeho zväzu a bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorá bola v sovietskej sfére vplyvu.

Známe sú aj úteky príslušníkov Pohraničnej stráže v službe.

Medzi úspešnými prípadmi útekov možno spomenúť prevádzanie bohoslovcov a kňazov saleziánom Titusom Zemanom v roku 1950. Pre takmer päťdesiat z nich sa však pokus o prekročenie hranice skončil smrťou po útoku Pohraničnej stráže.

Cez štátnu hranicu sa o útek na Západ pokúšali najmä utečenci z Československa, Poľska, Sovietskeho zväzu a bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorá bola v sovietskej sfére vplyvu. Desiatky útekov sa končili tragicky, viaceré už vo vnútrozemí, na letiacich utečencov niekedy útočili stíhačky Československej ľudovej armády.

Ako tri príklady za všetky možno uviesť tragický útek Milana Dlubača a Ondreja Brejku v roku 1980, ktorých zabili vojaci Pohraničnej stráže pod Devínom, samovraždu Ladislava Malinu na hranici na Morave v lete 1985 po tom, ako ho odhalila Pohraničná stráž, či smrť Hartmuta Tautza z Nemeckej demokratickej republiky, ktorého v roku 1986 smrteľne dohrýzli vojenské vlčiaky na hranici za Bratislavou.

Za zločiny na hranici dosiaľ nebol na Slovensku nik potrestaný. Bývalí príslušníci Pohraničnej stráže sa stretávajú v Devínskej Novej Vsi na spomienkových stretnutiach s názvom "Neprejdú!", kde si udeľujú pamätné listy. V Bratislave – Petržalke je dosiaľ Námestie hraničiarov, teda Pohraničnej stráže.

Ahoj, Európa

Železná opona v Československu padla po novembri 1989. Zabezpečenie hranice rozoberali samotní príslušníci Pohraničnej stráže.

Symbolickým otvorením hraníc bol pochod z Bratislavy do rakúskeho Hainburgu 10. decembra 1989 s názvom Ahoj, Európa. Zúčastnilo sa na ňom približne 50-tisíc ľudí.

Konfederácia politických väzňov Slovenska a Ústav pamäti národa odhalili v novembri 2005 pod Devínskym hradom pamätník Brána slobody, ktorý pripomína zabitých na slovenskom úseku, respektíve na celej československej hranici a vyše 220-tisíc ľudí, ktorí emigrovali z komunistického Československa za slobodou na Západ cez "hranicu krvi a nádejí".

Relikty železnej opony možno vidieť v Múzeu železnej opony v bratislavskej Devínskej Novej Vsi aj vo Valticiach v Českej republike.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  2. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  3. Kam na výlet so svojimi známymi
  4. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  5. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  6. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú?
  7. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  8. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť?
  9. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
  10. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  1. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  2. Kam na výlet so svojimi známymi
  3. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  4. Chlebodarca zmenil život siedmim rodinám
  5. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  6. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  7. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  8. Slovenská sporiteľňa pomôže svojim klientom zo zničenej bytovky
  9. Vianočné trhy na zámku Schloss Hof „na skok“ od Bratislavy
  10. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 29 349
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 26 216
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 20 815
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 217
  5. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 14 231
  6. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 10 394
  7. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 434
  8. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 8 737
  9. Ťažko uveriť, že aj takto kvalitne sa dá študovať na Slovensku 8 477
  10. Agadir je úplne iný ako zvyšok Maroka 8 290

Téma: Nežná revolúcia (výročie 30 rokov) – november 1989


Neprehliadnite tiež

Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO

Drotárstvo sa tak stalo siedmym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný na zozname UNESCO.

Ilustračné foto.

Česká firma zbúra špeciálnym strojom bytovku v Prešove zdarma

Povedali nám presný postup, ako pôjde panelák k zemi.

Búracie práce so špeciálnym 68-metrovým ramenom.
Správa hlavného kontrolóra Pavla Galla odhalila závažné pochybenia na súkromnej škole, ktorú dotuje mesto a kraj.

Lajčák udelil ceny Vyslanec dobrej vôle šikovným a úspešným Slovákom

Ocenenie šéfa rezortu diplomacie má byť vyjadrením vďaky mimoriadne úspešným Slovenkám a Slovákom.

Na snímke ocenení vyslanci dobrej vôle.