BRATISLAVA. Tretia Mečiarova vláda priniesla tyraniu väčšiny bez akejkoľvek schopnosti diskutovať s politickými oponentmi o ich cieľoch a smerovaní.
K 25. výročiu prvých samostatných volieb Slovenskej republiky to povedal sociológ Michal Vašečka.
Štátna moc sa prepojila s organizovaným zločinom
Podľa neho to bola vláda, ktorá priniesla oligarchizáciu krajiny a vytvorenie kapitálovej vrstvy, ktorá však nemala osobnú ani administratívnu úroveň, aby vedela krajinu posúvať dopredu.
„Zároveň prišlo k prepájaniu štátnych štruktúr a organizovaného zločinu, čo viedlo k svojvôli malej skupiny mocných,“ dodal sociológ.
Michal Vašečka na margo tretej Mečiarovej vlády tiež hovorí, že v dôsledku nekonzistencie a „značnej osobnej úbohosti vedúcich osobností režimu“ Slovensko samé seba diskvalifikovalo v očiach dnešných zahraničných partnerov krajiny.
„A nakoniec, bolo to obdobie rozkrádania a zlého hospodárenia, ktoré viedli k tomu, že krajina nešla dopredu, nebohatla a ani si nevytvárala predpoklady, aby sa v budúcnosti mohla meniť. Preto na túto vládu ľudia väčšinou nespomínajú v dobrom, nie je veľmi na čo. Po jej skončení bol štát v koncoch,“ hodnotí Vašečka.
Nula na účte
Pripomína pritom slová bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej zo začiatku decembra 1998, na začiatku prvej Dzurindovej vlády, kedy povedala, že „na účte Slovenskej republiky v Národnej banke je nula“.
Éra tretej Mečiarovej vlády sa do dejín zapísala ako obdobie vrcholiaceho mečiarimu. Mečiarovo vládnutie, ktoré s prestávkou deviatich mesiacov trvalo od roku 1992 do roku 1998, sa vyznačovalo výraznými autoritatívnymi znakmi. Bolo to väčšinové vládnutie, ktoré spochybňovalo práva opozície a menšín.
Mečiar sa dostal do konfliktu s prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky Michalom Kováčom, ktorý vzišiel z HZDS.
Mečiarove amnestie
Za Mečiarovej éry boli porušované princípy demokracie, čoho najvýraznejším príkladom je únos syna slovenského prezidenta Michala Kováča ml. do rakúskeho Hainburgu. Podozrenia smerovali k Slovenskej informačnej službe na čele s Ivanom Lexom.

Vyšetreniu prípadu bránili dlhé roky Mečiarove amnestie, ktoré udelil v roku 1998. Parlament ich zrušil až v roku 2017.
Spojkou korunného svedka únosu Oskara Fegyveresa bol Róbert Remiáš, ktorý v apríli 1996 zhorel pri výbuchu auta v Karlovej Vsi v Bratislave.
Mečiarove amnestie sa vzťahovali na páchateľov únosu aj na páchateľov vraždy Remiáša.
Za tretej vlády Vladimíra Mečiara došlo tiež k protiústavnému odvolaniu poslanca HZDS Františka Gauliedera v roku 1996 a zmareniu referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta v roku 1997.