BRATISLAVA. Takmer tridsať ochranárskych organizácií žiada okamžité zastavenie lovu vlka dravého a určenie nulovej kvóty pre jeho lov v nastávajúcej poľovnej sezóne.
Vlk je podľa ochranárov dôležitý v boji s africkým morom ošípaných, ktorý prepukol vo viacerých okresoch Slovenska, pričom hrozí, že sa môže preniesť aj do veľkochovov ošípaných a spôsobiť veľké hospodárske škody.
Lovia najmä chorú zver
Ochranári vo výzve ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej a ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi vysvetľujú, že vlci lovia hlavne chorú a oslabenú zver a zároveň vyhľadávajú a likvidujú uhynutú zver.
Dokážu tak účinne brániť šíreniu nákazy, no sami pritom nie sú aktívnymi prenášačmi ochorenia.
Africký mor ošípaných sa rozšíril aj do okresu Michalovce Čítajte Vlk je tiež dôležitý pri znižovaní škôd spôsobených kopytníkmi v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a zohráva úlohu pri obnove lesa.
Nedovoľuje totiž kopytníkom zhromažďovať sa v čriedach na malej ploche, čím znižuje poškodenie lesných porastov v hospodárskych lesoch.
„Vlk je na medzinárodnej úrovni chráneným živočíchom, no napriek tomu je ho možné na Slovensku loviť," uvádzajú ochranári vo výzve.
Podľa európskej Smernice o biotopoch musia štáty na jeho ochranu vyhlásiť osobitné chránené územia.
V prípade Slovenska sú však tieto územia často malé a najmä izolované. V zime, keď napadne sneh, vlk schádza za korisťou mimo území, kde je chránený, a práve tu je lovený.
Ochranári pripomínajú, že od roku 2000 poľovníci na Slovensku v rámci legálnych možností usmrtili viac ako 1 760 vlkov.
Zásah do populácie
Lov vlkov podľa ochranárov negatívne zasahuje do ich populácie a môže ovplyvniť zloženie a následne aj správanie vlčích svoriek.
Vlčia svorka, v ktorej boli usmrtené kľúčové jedince, sa môže uchýliť k útoku na hospodárske zvieratá.
„Tieto škody sú však minimálne v porovnaní so škodami, ktoré spôsobujú kopytníky v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve a tiež so škodami, ktoré môže spôsobiť usmrcovanie zvierat z dôvodu afrického či klasického moru ošípaných," konštatovali ochranári.
Vlka dravého je možné na Slovensku loviť od 1. novembra do 15. januára na základe kvóty, ktorú určuje ministerstvo pôdohospodárstva. Kvótu na túto sezónu má určiť ministerstvo v najbližších dňoch.
Ochranári žiadajú pre túto sezónu nulovú kvótu a v ďalších krokoch žiadajú zaradiť vlka medzi celoročne chránené živočíchy a v tom zmysle prepracovať Program starostlivosti o vlka.
Otvorená výzvu, ku ktorej sa môže podpisom pripojiť verejnosť, je zverejnená na stránke http://www.ekoforum.sk/peticia/vlci.
K výzve sa pridali združenia, organizácie a iniciatívy ako My sme les, Lesoochranárske zoskupenie VLK, Svetový fond na ochranu prírody (WWF) Slovensko, SOS/BirdLife Slovensko, Slovenský ochranársky snem, Živica, Priatelia Zeme, Nadácia Ekopolis a ďalšie.
Ministerstvo hovorí o zavádzaní
Tvrdenia ochranárov sú podľa ministerstva pôdohospodárstva zavádzajúce. Agrorezort tvrdí, že vlk sa kontaktom s infikovanou diviačou zverou môže dokonca stať aktívnym šíriteľom tohto nebezpečného, vysoko infekčného vírusového ochorenia do ďalších oblastí krajiny.
Agrorezort tvrdí, že ochranári šíria dezinformácie a zneužívajú situáciu v súvislosti s africkým morom ošípaných (AMO), ktorý sa už vyskytol vo viacerých okresoch Slovenska.
Ministerstvo pôdohospodárstva v reakcii vysvetlilo, že ročne sa na Slovensku uloví 60 až 70-tisíc kusov diviačej zveri.
„V roku 2019 aj vzhľadom na opatrenia prijaté v súvislosti s výskytom AMO na juhovýchodnom Slovensku, vzrástol medziročne odlov diviaka len za prvých osem mesiacov tohto roka o 6 600 jedincov," uviedol hovorca rezortu Daniel Hrežík.
Podľa expertných odhadov žije na Slovensku asi 400 vlkov, iné odhady hovoria o 300 až 600 jedincov. Takáto populácia si na základe vedeckých informácií vyžaduje spotrebu 8 000 jelenej, 8 000 diviačej a 1 000 srnčej zveri.
„Tieto čísla jasne ukazujú, že vlk dravý nedokáže ovplyvniť stavy diviačej populácie a ešte k tomu v čase klimatickej zmeny, keď začali diviaky vrhať mladé dokonca dvakrát ročne," zdôraznil agrorezort.
Okrem toho pripomenul, že panónsky bioregión, v ktorom je lokalizovaný AMO, je nevhodný pre život vlka dravého - žije tam najviac desať jedincov.
„Jediným riešením boja proti AMO je až do vývoja vakcíny aktívny poľovnícky manažment," konštatoval na záver agrorezort.
Rezort životného prostredia je za nulové kvóty
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) podporuje určenie nulovej kvóty pre lov vlka v nastávajúcej poľovnej sezóne. Pre agentúru SITA to uviedol hovorca MŽP Tomáš Ferenčák v reakcii na výzvu ochranárskych organizácií.
Aj envirorezort podľa Ferenčáka zastáva názor, že populácia vlka pomáha znižovať riziko šírenia AMO.
„MŽP sa touto problematikou už zaoberalo koncom minulého roka v rámci pracovnej skupiny, ktorá rozhoduje o kvótach na lov vlkov pre ďalší rok. MŽP a Štátna ochrana prírody, ako jediné dva subjekty zastúpené v pracovnej skupine, presadzovali nulovú kvótu, práve aj z dôvodu možnosti šírenia AMO na Slovensku," zdôraznil Ferenčák.
Podotkol však, že spomínaná pracovná skupina je zložená z viacerých subjektov vrátane neziskových organizácií, poľovníkov, predstaviteľov okresných úradov či poľnohospodárov.
