BRATISLAVA. Slovensko sa postupne zlepšuje vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve a prijíma strategickejší prístup k celoživotnému vzdelávaniu.
Vyplynulo to z Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy 2019, ktorý uverejnila Európska komisia (EK).
V ranom detstve

Zlepšovanie vzdelávania a starostlivosti o deti v ranom detstve je podľa eurokomisie pozitívne hlavne pre deti zo znevýhodnených rodín.
Národná rada Slovenskej republiky schválila 27. júna novelu školského zákona, ktorá zavádza povinné predprimárne vzdelávanie pre päťročné deti.
"Jedným zo silných argumentov tejto právnej úpravy je to, že zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky je aj potreba riešiť čo najskoršie vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia s dôrazom najmä na deti z marginalizovaných rómskych komunít," uviedlo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ).
Strategický prístup k celoživotnému vzdelávaniu
Eurokomisia kladne hodnotí aj prijímanie strategickejšieho prístupu k celoživotnému vzdelávaniu, zvyšovaniu zručností a rekvalifikácii. Pomocou Európskeho kvalifikačného rámca si môžu občania porovnať národné kvalifikačné rámce s kvalifikáciami ostatných členských štátov EÚ, pripomína rezort školstva.
"Kvalifikácie sa zvyčajne priznávajú vo forme osvedčení a diplomov udelených po ukončení štúdia, odbornej prípravy, vzdelávania a na základe pracovných skúseností v špecifických prípadoch. Obsah a úroveň kvalifikácií, ktoré sú súčasťou národného kvalifikačného rámca s garantovanou kvalitou, sú dôveryhodným zdrojom informácií. Pôsobia ako určitá hodnota, ktorú jednotlivci môžu použiť na účely zamestnania alebo aj ďalšieho vzdelávania," vysvetľuje.
Eurokomisia pri príležitosti 2. európskeho samitu o vzdelávaní uverejnila Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019. Vyplýva z neho, že sa dosiahol ďalší pokrok pri plnení cieľov Európskej únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.
Platy učiteľov sú stále nízke

Tohtoročné ôsme vydanie monitoru sa zameriava na učiteľov.
Z monitoru vyplynulo, že investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú nedostatočné.
Odráža sa to na platoch slovenských učiteľov, ktoré sú napriek zvyšovaniu stále nízke.
Ministerstvo školstva pripomína, že pod vedením Martiny Lubyovej (nominantka SNS) dlhodobo vyvíja kroky na zlepšenie podmienok a ohodnotenia učiteľov. "Prišlo k výraznému zvýšeniu platov v celom rezorte školstva až o 38 percent medzi septembrom 2016 a prvým januárom 2020, čo je naozaj motiváciou, ktorá pomôže zlepšiť životný štandard našich učiteľov," uviedlo.
Predčasný odchod zo školy
Negatívom je podľa eurokomisie aj miera predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorá sa od roku 2010 zvyšuje. Na východnom Slovensku dosahuje 14 percent.
Rezort školstva pripomína, že žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytuje finančný príspevok na vzdelávanie od 1. septembra 2017 do 31. decembra 2019. Vláda tiež schválila Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania.
"Ten identifikuje aj tri prierezové priority zamerané na riešenie významných a aktuálnych spoločenských a ekonomických problémov. Jednou z prierezových priorít je integrácia a inklúzia marginalizovaných rómskych komunít a študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia," uvádza ministerstvo.
MŠVVaŠ vyhlásilo projekt "Podpora výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách". "Prioritnou oblasťou sú aktivity prispievajúce k eliminácii nežiaduceho javu, akým je priestorové, organizačné, fyzické a symbolické vylúčenie alebo oddelenie rómskych žiakov v dôsledku ich etnickej príslušnosti od ostatných žiakov," vysvetlil rezort.