BRATISLAVA. Slovensko trápi energetická chudoba v domácnostiach, malo by stavať viac budov pripravených na klimatickú zmenu a malo by viac využívať na výrobu energie obnoviteľné zdroje.
Povedali to vo štvrtok predstavitelia Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Koordinátor Slovenskej klimatickej iniciatívy Pavol Hlubina vysvetľuje, že iniciatíva sa venuje hlavne energetike a budovám.
"Výroba elektriny a tepla, čiže energetika, má až polovičný podiel na vypúšťaní skleníkových plynov na Slovensku.
Práve prevádzka budov spotrebuje 40 percent celkovej energie a trávime v nich 90 percent nášho času. Majú obrovské rezervy v úsporách energie a znižovaní emisií skleníkových plynov," tvrdí.
Prezidentka podpísala zákon o zálohovaní či o ochrane prírody Čítajte Problémy s budovami a energetikou sa podľa iniciatívy vyriešiť dajú, chýba len vôľa zo strany politikov.
"Mnohé riešenia sa robili len preto, aby sa uspokojili Brusel a medzinárodné inštitúcie, a nie preto, aby sa v tom skutočne niečo robilo," skonštatoval Hlubina.
Podľa Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu môže priemerná teplota v Bratislave narásť o tri stupne.
"Pri pesimistickejšom scenári to môže byť o sedem stupňov. To sú dáta predikované na rok 2100 oproti roku 1900," poznamenal Hlubina.
Pripomína tiež, že klimatická zmena sa zrýchľuje, pričom obdobie od roku 2014 do roku 2019 je najteplejším v histórii meraní Svetovou meteorologickou organizáciou.
"Nedávny prieskum ukázal, že niektoré časti Európy sa otepľujú rýchlejšie, ako predpokladali klimatické modely," hovorí Hlubina. Najviac sa klimatická zmena prejavuje práve v strednej Európe.
Odborníci na stretnutí pripomenuli aj méty, ktoré musí Slovensko dosiahnuť na základe parížskej dohody, aby sa klíma zlepšovala.
