SME
Sobota, 14. december, 2019 | Meniny má Branislava, Bronislava
NEŽNÁ REVOLÚCIA

November 1989: Ako sa žilo 40 rokov pod červenou hviezdou

Čo sa dialo po roku 1948 a pred 17. novembrom 1989.

Klement Gottwald pri prejave 25. februára 1948 oznamuje prevzatie moci.Klement Gottwald pri prejave 25. februára 1948 oznamuje prevzatie moci.(Zdroj: ARCHÍV ÚPN)
Článok pokračuje pod video reklamou

Mráz prichádzal z Kremľa. V ten deň bolo na niektorých miestach v Československu skutočne aj dvadsať stupňov pod nulou. Okolo piatej popoludní predstúpil pred štvrťmiliónový dav na Václavskom námestí v Prahe líder komunistov a predseda vlády Klement Gottwald a predniesol pamätné slová.

„Práve sa vraciam z Hradu od prezidenta republiky. Dnes ráno som pánovi prezidentovi republiky podal návrh na prijatie demisie ministrov, ktorí odstúpili 20. februára tohto roka. A súčasne som pánovi prezidentovi navrhol zoznam osôb, ktorými má byť vláda doplnená a rekonštruovaná. Môžem vás informovať, že pán prezident všetky moje návrhy, presne tak, ako boli podané, prijal...“

V stredu 25. februára 1948 komunisti v Československu prevzali absolútnu moc a začali upevňovať totalitný režim podľa vzoru Sovietskeho zväzu.

Krajinu čakali politické procesy a popravy, znárodnenie, rozsiahla emigrácia, august 1968, ekonomická stagnácia, streľby na hraniciach či sledovanie vlastných občanov. Napokon po viac ako 40 rokoch prišla Nežná revolúcia, v ktorej sa podarilo režim zvrhnúť.

Obdobie komunistického režimu v Československu sa z chronologického hľadiska delilo na šesť fáz.

Zakladateľské obdobie: 1948 − 1953

Ľudovodemokratický štát. Tak definovala ústava, ktorú prijalo 9. mája 1948 komunistami ovládané Ústavodarné zhromaždenie v Prahe, Československú republiku (ČSR). Formálne v nej boli zakotvené základné práva a slobody, povoľovala existenciu súkromných podnikov s menej ako 50 zamestnancami a držbu pôdy do 50 hektárov.

Slovensku zaisťovala ústava obmedzenú autonómiu, prezentovanú Slovenskou národnou radou (SNR) a Zborom povereníkov (ZP).

V skutočnosti platila Ústa-va 9. mája, ako sa volala, len na papieri. V rokoch 1948 − 1953 sa vytvorili mechanizmy diktatúry Komunistickej strany Československa (KSČ), ktoré s menšími zmenami pretrvali až do novembra 1989.

Nielen politický a hospodársky systém, ale aj právne normy, kultúra a umenie boli prispôsobené sovietskemu modelu. Súčasne sa v dôsledku masívnej industrializácie, likvidácie drobných živností, kolektivizácie poľnohospodárstva a nárastu byrokratického aparátu začala dramaticky meniť sociálna štruktúra obyvateľstva.

Oficiálnou štátnou ideológiou sa po nastolení komunistického režimu stal marxizmus-leninizmus. Cirkvi boli zbavené všetkého majetku a podriadené prísnemu dohľadu.

Došlo k zrušeniu mužských reholí, gréckokatolícka cirkev bola 28. apríla 1950 rozpustená a rôzne sekty, ako napr. adventistov siedmeho dňa a svedkov Jehovových, štátna moc zakázala. Rovnaký osud postihol nekomunistické spoločenské organizácie Sokol, Orol, skaut a ďalšie.

Akékoľvek prejavy nesúhlasu s politikou KSČ aj pokusy o emigráciu režim tvrdo trestal. Politickí väzni si svoje tresty odpykávali v najťažších žalároch alebo v táboroch nútených prác. Obeťami represálií sa dôsledku boja o moc napokon stala aj časť vysokých straníckych funkcionárov.

Politické procesy si vyžiadali v celej krajine viac ako 200 popravených. V Česku je symbolom justičných vrážd stal prípad Milady Horákovej, ktorej sa zastal aj Albert Einstein.

Na najvyšší trest však boli odsúdené aj vo verejnosti menej známe osobnosti protikomunistického odboja: príslušník Zboru národnej bezpečnosti Bernard Jaško, ktorý vysokým cirkevným predstaviteľom prezrádzal informácie o ich sledovaní, mladí študenti Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár, ktorí sa angažovali v hnutí Biela légia; a desiatky ďalších...

Obdobie uvoľnenia: 1953 − 1956

Po smrti sovietskeho diktátora J. V. Stalina došlo v ČSR k zmierneniu politických represálií, ustanoveniu rehabilitačných komisií, zvýšeniu investícií do výroby spotrebného tovaru a ukončeniu násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva.

Zahraničnopolitická orientácia sa však nezmenila a v máji 1955 sa Československo stalo členom Varšavskej zmluvy, vojenskej aliancie pod vedením Sovietskeho zväzu.

Obdobie neostalinizmu a počiatky demokratizácie: 1956 − 1968

Protikomunistické povstanie v Maďarsku na jeseň 1956 vyvolalo v radoch československého vedenia paniku, na ktorú reagovalo zostrením cenzúry a čistkami v štátnom aparáte.

V ekonomike dostalo opäť prednosť budovanie ťažkého priemyslu a všetka pôda prešla do štátneho alebo družstevného vlastníctva. Symbolom víťazstva socializmu sa stala nová ústava z roku 1960, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha KSČ v štáte a spoločnosti.

Názov štátu sa zmenil na Československú socialistickú republiku (ČSSR) a zmenil sa štátny znak. Právomoci slovenských národných orgánov boli zároveň oklieštené na minimum.

V priebehu 60. rokov sa proti neostalinskému vedeniu KSČ na čele s Antonínom Novotným sformovala opozícia zahŕňajúca nespokojných intelektuálov a reformne orientovaných komunistov. Ich názory, prezentované v časopisoch Literární noviny a Kultúrny život, ako aj odpor Slovákov k pražskému centralizmu, všadeprítomná korupcia a narastajúce ekonomické problémy postupne oslabovali autoritu Novotného režimu.

Obdobie Pražskej jari: 1968

Všeobecná nespokojnosť viedla v januári 1968 k pádu Antonína Novotného. Na čele KSČ ho nahradil reformne orientovaný slovenský komunista Alexander Dubček. Pod jeho vedením sa začala demokratizácia československého režimu, známa ako Pražská jar.

Zrušila sa cenzúra, umožnilo sa slobodné cestovanie do cudziny, vznikli nezávislé politické platformy, došlo k obrode náboženského života, dokončili sa rehabilitácie obetí z 50. rokov, začali sa prípravy na ekonomickú reformu a vznik česko-slovenskej federácie.

Reformy od začiatku narážali na odpor Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, ktoré sa obávali úplnej demontáže socialistického zriadenia v Československu. Po sérii bezvýsledných rokovaní vtrhli do ČSSR v noci z 20. na 21. auguste 1968 armády Varšavskej zmluvy. Československí najvyšší štátni a stranícki predstavitelia boli v Moskve 26. augusta 1968 prinútení podpísať dokument (tzv. Moskovský protokol), v ktorom sa zaviazali na „normalizáciupomerov“.

Obdobie normalizácie: 1968 − 1985

Pod „normalizáciou“ sa skrývala likvidácia všetkých demokratických reforiem. Hlavným protagonistom tejto politiky sa stal slovenský komunista a bývalá obeť stalinských procesov Gustáv Husák, ktorý v apríli 1969 nahradil Dubčeka na čele KSČ. V súlade s príkazmi z Moskvy zostril represálie proti odporcom režimu, obnovil byrokraticko-direktívnu formu riadenia z Novotného éry a zaviedol hromadné čistky vo všetkých politických, hospodárskych a kultúrnych organizáciách.

Odporcovia režimu a ich rodiny boli vystavení šikanovaniu štátnych orgánov a nemohli pracovať vo svojom odbore. Opozíciu sa však nepodarilo úplne umlčať. Činnosť disidentov sa spočiatku zameriavala na šírenie zakázaných odborných a filozofických textov.

Z prostredia českých intelektuálov vzišla 1. januára 1977 občianska iniciatíva Charta 77, ktorá kritizovala československý režim za porušovanie ľudských práv. Zo Slovákov ju podporili D. Tatarka či M. Kusý. Na Slovensku tvorili jadro opozíce kresťanskí aktivisti a na začiatku 80. rokov posilnili disidentské hnutie v oboch častiach štátu ekologickí aktivisti.

Obdobie prestavby: 1985 − 1989

V roku 1985 zvolili za generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova, ktorý spustil sériu reforiem známych ako perestrojka (prestavba). K reformám sa vzhľadom na pribúdajúce ekonomické problémy rozhodlo pristúpiť aj československé vedenie. Zostali však obmedzené na hospodársku oblasť. Akákoľvek diskusia o vedúcej úlohe KSČ a prehodnotení udalostí roka 1968 bola vylúčená.

Česká s slovenská verejnosť podstatnejšie politické zmeny od normalizačnej garnitúry ani neočakávala a sama sa začala hlásiť o svoje práva. 25. marca 1988 sa v Bratislave uskutočnila pokojná manifestácia za náboženskú slobodu, ktorú bezpečnostné zložky brutálne rozohnali. Rovnakým spôsobom zakročili aj v dňoch 21. augusta 1988, 28. októbra 1988, 15. − 21. januára 1989 a 21. augusta 1989 proti demonštrantom v Prahe. Nárast opozičných aktivít sa však nezastavil a popri Charte 77 začali vznikať ďalšie nezávislé iniciatívy.

Koncom leta 1989 sa vedenie KSČ v súvislosti s vývojom v okolitých štátoch dostávalo do čoraz väčšej izolácie. Z Moskvy nemohlo tentoraz očakávať žiadnu podporu a po páde Berlínskeho múru 9. novembra 1989 bolo len otázkou času, kedy sa komunistický režim definitívne rozpadne.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  2. Kam na výlet so svojimi známymi
  3. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  4. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  5. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  6. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  7. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  8. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú?
  9. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť?
  10. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
  1. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  2. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  3. Kam na výlet so svojimi známymi
  4. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  5. Chlebodarca zmenil život siedmim rodinám
  6. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  7. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  8. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  9. Slovenská sporiteľňa pomôže svojim klientom zo zničenej bytovky
  10. Vianočné trhy na zámku Schloss Hof „na skok“ od Bratislavy
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 32 400
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 29 382
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 23 411
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 698
  5. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 12 526
  6. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 10 430
  7. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 447
  8. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 181
  9. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 9 140
  10. Kam na výlet so svojimi známymi 9 107

Téma: Nežná revolúcia (výročie 30 rokov) – november 1989


Neprehliadnite tiež

Sobota bude zamračená a daždivá, ojedinele hrozí poľadovica

SHMÚ vydal najmiernejšiu možnú výstrahu pred poľadovicou.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Zľava B. Obal a L. Belej.
Mobilná aplikácia.