Keď Gustáv Husák v roku 1969 povedal, že „hranice nie sú korzo, aby sa tu voľakdo prechádzal“, na československých hraniciach s Rakúskom a Nemeckom už dvadsať rokov zomierali ľudia. Zastrelení, po zásahu elektrickým prúdom z drôtov natiahnutých na hranici, dohryzení psami.
Za štyridsať rokov komunistického režimu v Československu zahynulo na prísne stráženej hranici prinajmenšom 280 ľudí, podľa iných odhadov až 420, z toho 49 na slovensko-rakúskom úseku hraníc vrátane siedmich cudzincov. Sedemnásť Slovákov zahynulo na českom úseku.
Viac ako 49-tisíc ľudí za pokus o prekročenie hranice zatkli a boli odsúdení na väzenie – v terminológii väzňov ako „kopečkári“.
