SME
Pondelok, 9. december, 2019 | Meniny má Izabela
NEŽNÁ REVOLÚCIA

Cenzúru zrušili komunisti len na chvíľu

Existovala jediná štátna televízia, rozhlas aj noviny ovládal komunistický režim.

Materiály na tlač samizdatov.Materiály na tlač samizdatov.(Zdroj: ARCHÍV ÚPN)
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď Gustáv Husák v roku 1969 povedal, že „hranice nie sú korzo, aby sa tu voľakdo prechádzal“, na československých hraniciach s Rakúskom a Nemeckom už dvadsať rokov zomierali ľudia. Zastrelení, po zásahu elektrickým prúdom z drôtov natiahnutých na hranici, dohryzení psami.

Za štyridsať rokov komunistického režimu v Československu zahynulo na prísne stráženej hranici prinajmenšom 280 ľudí, podľa iných odhadov až 420, z toho 49 na slovensko-rakúskom úseku hraníc vrátane siedmich cudzincov. Sedemnásť Slovákov zahynulo na českom úseku.

Viac ako 49-tisíc ľudí za pokus o prekročenie hranice zatkli a boli odsúdení na väzenie – v terminológii väzňov ako „kopečkári“.

Sovietska hranica, náš vzor

Prevrat v roku 1948 znamenal začiatok presadzovania totalitnej moci Komunistickej strany Československa. Jedným z dôsledkov bolo aj budovanie stráženej štátnej hranice medzi Československom a Rakúskom a Nemeckou spolkovou republikou, ako sa oficiálne nazývalo demokratické západné Nemecko.

Ochrana hraníc bola budovaná podľa sovietskeho modelu. Mala zabrániť prechodu „západných agentov, nepriateľov ľudovej demokracie a sabotérov“ do Československa, ako aj útekom politických oponentov či po slobode túžiacich občanov, ktorých režim volal „vnútornými nepriateľmi štátu“ a „narušiteľmi“.

V rokoch 1948 až 1953 sa civilným prevádzačom podarilo cez hranicu previesť niekoľko stoviek ľudí. Veľa ďalších však chytili. A výsledkom boli drakonické tresty: aj prevádzači za pomoc neraz platili životom alebo dlhoročným väzením.

Stoštyri kilometrov, tritisíc zbraní

Uzavretie hraníc so Západom a ich stráženie po roku 1948 je súčasťou tragického rozdelenia Európy. Hranicu medzi západnými, demokratickými krajinami a tými, ktoré sa dostali do sovietskej sféry vplyvu, nazval britský premiér Winston Churchill už v roku 1946 verejne „železnou oponou“.

Komunistický režim na hranici od roku 1949 postupne vybudoval systém technických a vojenských opatrení, ktorý mal silovým spôsobom zabraňovať, aby ľudia nemohli z krajiny voľne odísť.

Táto čiara rozdelenia, fyzicky voľne nepriechodná, sa tiahla od Baltského mora v Estónsku okupovanom Sovietskym zväzom až po Terst na Jadranskom mori.. Merala 10 400 kilometrov. Jej československá časť merala 920 kilometrov, z toho 104 bol úsek slovensko-rakúskej hranice.

Komunistický režim na hranici od roku 1949 postupne vybudoval systém technických a vojenských opatrení, ktorý mal silovým spôsobom zabraňovať, aby ľudia nemohli z krajiny voľne odísť alebo utiecť, rovnako ako „nepriatelia režimu voľne prichádzať režimu škodiť“.

Od roku 1950 vytvorili tzv. hraničné pásmo, kam ľudia nemali prístup a ktoré bolo hermeticky uzavreté.

Od roku 1951 sa prešlo na juhozápadnom úseku hraníc na tzv. vojenské stráženie, načo režim zriadil osobitné ozbrojené jednotky – pohraničnú stráž. Ich príslušníci mali právo zadržiavať utečencov i s použitím streľby.

V júli 1951 prijal režim zákon „o ochrane štátnych hraníc“.

Slovenský úsek štátnej hranice mala na starosti 11. brigáda PS v Bratislave. V roku 1953 disponovala dvoma tisíckami príslušníkov, troma tisíckami strelných zbraní a 60 psami. Na úseku bolo 72, neskôr 93 strážnych veží a bezmála šesť kilometrov zákopov.

Vraždy aj samovraždy

Napriek viacerým medzinárodným ľudskoprávnym záväzkom Československa bolo takéto stráženie hraníc krutou a nehumánnu mašinériou totalitnej moci.

Komunistickú zákonnosť na hranici upravoval najmä zákon o ochrane ľudovodemokratickej republiky z roku 1948 v časti „neoprávnené opustenie republiky a neuposlúchnutie výzvy na návrat“, Trestný zákon v časti „trestné činy proti bezpečnosti republiky“ alebo pre vojakov „zbehnutie do cudziny“, ktoré okrem trestu – a to i v neprítomnosti – znamenali zhabanie majetku utečenca.

Režim na hranici postupne do roku 1953 inštaloval ženijné prekážky, strážne veže, hraničné drôtené zátarasy, v rokoch 1952 až 1965 pod elektrickým napätím, mínové polia, spojovaciu techniku, nástražné svetlá, neskôr pridal aj útočné psy.

Počet príslušníkov Pohraničnej stráže od roku 1950 do polovice 60. rokov rástol na vyše 25-tisíc, za normalizácie to bolo zhruba 16-tisíc. Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom bolo vtedy približne päťtisíc príslušníkov.

Počas normalizácie bola Pohraničná stráž posilnená o pomocníkov, ďalších približne 11-tisíc občanov, ktorí tvorili agentúrnu sieť spravodajskej časti Pohraničnej stráže.

Ilegálny prechod hranice považoval režim za trestný čin. Tých, ktorí sa o to pokúsili, Pohraničná stráž chytala. A tých, ktorých chytila, v nejednom prípade zabili. Stali sa prípady, že príslušníci Pohraničnej stráže v horlivosti chytili ľudí aj za hraničnou čiarou v Rakúsku alebo Nemecku.

Do roku 1956 však na nástrahách na hranici zahynuli aj desiatky vojakov Pohraničnej stráže. Dôsledkami násilnej činnosti a prostredia, v ktorom sa ocitli väčšinou vojaci základnej vojenskej služby, boli aj ich samovraždy. Spolu s úmrtiami na hraničných zátarasách sa počíta mŕtvych vyše 650 príslušníkov Pohraničnej stráže a Vojenskej kontrarozviedky.

Nik nebol potrestaný

Utekajúci využívali rôzne spôsoby, ako na hranici prekonať prekážky: podkopanie zátarás, prestrihnutie drôtov, rebríky, prerazenie závor alebo plotov nákladnými autami. Pokúšali sa preletieť ponad hranicu malými lietadlami, amatérsky zhotovenými balónmi, či vyskakovali z výletných lodí, alebo preplávali hraničné rieky na nafukovacích člnoch, ukrývali sa v skrýšach vo vozidlách.

Známe sú aj úteky príslušníkov Pohraničnej stráže v službe.

Medzi úspešnými prípadmi útekov možno spomenúť prevádzanie bohoslovcov a kňazov saleziánom Titusom Zemanom v roku 1950. Pre takmer päťdesiat z nich sa však pokus o prekročenie hranice skončil smrťou po útoku Pohraničnej stráže.

Medzi úspešnými prípadmi útekov možno spomenúť prevádzanie bohoslovcov a kňazov saleziánom Titusom Zemanom v roku 1950.

Cez štátnu hranicu sa o útek na Západ pokúšali najmä občania z Československa, Poľska, Sovietskeho zväzu a bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorá bola v sovietskej sfére vplyvu. Desiatky útekov sa končili tragicky, viaceré už vo vnútrozemí, na letiacich utečencov niekedy útočili stíhačky Československej ľudovej armády. Ako tri príklady za všetky možno uviesť tragický útek Milana Dlubača a Ondreja Brejku v roku 1980, ktorých zabili vojaci Pohraničnej stráže pod Devínom, samovraždu Ladislava Malinu na hranici na Morave v lete 1985 po tom, ako ho odhalila Pohraničná stráž, či smrť Hartmuta Tautza z Nemeckej demokratickej republiky, ktorého v roku 1986 smrteľne dohrýzli vojenské vlčiaky na hranici za Bratislavou.

Za zločiny na hranici dosiaľ nebol na Slovensku nik potrestaný. Bývalí príslušníci Pohraničnej stráže sa stretávajú v Devínskej Novej Vsi na spomienkových stretnutiach s názvom „Nie Neprejdu!“, kde si udeľujú pamätné listy. V Bratislave – Petržalke je dosiaľ Námestie hraničiarov, teda Pohraničnej stráže.

Ahoj, Európa!

Železná opona v Československu padla po novembri 1989. Zabezpečenie hranice rozoberali samotní príslušníci Pohraničnej stráže.

Symbolickým otvorením hraníc bol pochod z Bratislavy do rakúskeho Hainburgu 10. decembra 1989 s názvom Ahoj, Európa! Zúčastnilo sa na ňom približne 50-tisíc ľudí.

Konfederácia politických väzňov Slovenska a Ústav pamäti národa odhalili v novembri 2005 pod Devínskym hradom pamätník Brána slobody, ktorý pripomína zabitých na slovenskom úseku, respektíve na celej československej hranici, a vyše 220-tisíc ľudí, ktorí emigrovali z komunistického Československa za slobodou na Západ cez „hranicu krvi a nádejí“.

Relikty železnej opony možno vidieť v Múzeu železnej opony v bratislavskej Devínskej Novej Vsi aj vo Valticiach v Českej republike.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Deti potrebujú na Vianoce rodinu. Drahé dary ju nenahradia
  2. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
  3. 7 tipov, ako zariadiť malú kuchyňu
  4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  5. ​​​​​​​Darujte pod stromček stolovú hru o Gorile
  6. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov
  7. Athleisure: V športových legínach do mesta aj na šport
  8. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  9. Dotácie stlačili cenu ekologických Volkswagenov na minimum
  10. Aké vianočné darčeky nakúpiť a zaplatiť len za dva z troch?
  1. Prohibition of competition after employment termination
  2. Family winter paradise - Bachledka Ski & Sun
  3. Čo znamená spomalenie hospodárskeho rastu pre Slovensko?
  4. Deti potrebujú na Vianoce rodinu. Drahé dary ju nenahradia
  5. Zálohovanie PET fliaš je úspech, stopka výrubom bola prioritou
  6. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  7. 7 tipov, ako zariadiť malú kuchyňu
  8. ​​​​​​​Darujte pod stromček stolovú hru o Gorile
  9. Tipy na darčeky z Tokaja...
  10. Vieme kto vám dá garanciu doručenia zásielky do Vianoc
  1. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 15 021
  2. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 12 055
  3. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 11 761
  4. Každodenne sa na cestách zraní veľa detí 9 602
  5. Čo chýba deťom v pestúnskych rodinách? Láska to nie je 8 801
  6. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 8 726
  7. Ťažko uveriť, že aj takto kvalitne sa dá študovať na Slovensku 8 390
  8. Agadir je úplne iný ako zvyšok Maroka 7 822
  9. Večer bola voda pitná, ráno už nie 7 148
  10. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 6 939

Téma: Nežná revolúcia (výročie 30 rokov) – november 1989


Hlavné správy zo Sme.sk

Poškodenú bytovku zrejme začnú búrať čo najskôr, keďže ohrozuje okolie.
Stĺpček Petra Schutza

Exodus rozumu z NAKA dosiahol level Sýria

U Lučanského zrejme pravá ruka nevie, čo robí ľavá.

Komentátor SME Peter Schutz.
Dobré ráno

Denný podcast: Zabil otca, ktorý týral celú rodinu

Čo hovorí príbeh Dávida o domácom násilí.

Podcast Dobré Ráno

V Bratislave zomrel ďalší cudzinec, zrejme po bitke

Polícia pátra po neznámom páchateľovi.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Košickí starostovia sa chystajú kúriť, svietiť a prepúšťať

Ihnát pripomenul, že finančná komisia neodporučila schváliť mestský rozpočet.

Osud mestského rozpočtu majú v rukách aj poslanci, ktorí sú zároveň starostami. Ako zahlasujú?

Tisíce vedcov, vrátane Slovákov, podporuje lepšiu ochranu riek

Sladkovodné ekosystémy patria medzi najohrozenejšie na planéte.

Ilustračné foto.
Dobré ráno

Denný podcast: Zabil otca, ktorý týral celú rodinu

Čo hovorí príbeh Dávida o domácom násilí.

Podcast Dobré Ráno
Poškodenú bytovku zrejme začnú búrať čo najskôr, keďže ohrozuje okolie.