Pred vyše dvadsiatimi rokmi prišiel na Slovensko ako politický utečenec. Afganistan opustil, keď jeho mesto ovládli militanti z Talibanu. Dnes skvele ovláda slovenčinu, vyštudoval tu vysokú školu, zastupuje afganskú komunitu na Slovensku a je členom Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
„Tí ľudia utekajú pred vojnou, násilím, chudobou. Mnohí majú ťažké životné príbehy, nesú si traumy, rany,“ hovorí AZIM FARHADI.
Z akých krajín pochádzajú utečenci, ktorí prichádzajú na Slovensko?
Najčastejšie sú to štáty ako India, Pakistan, Afganistan a bývalé krajiny Sovietskeho zväzu.
Kam mieria?
Istotne nie na Slovensko. Ich cieľom sú západné krajiny ako Anglicko, Nemecko, škandinávske štáty.
Vedia vôbec, v akej krajine sa ocitnú?
Poznajú Československo, pretože existovalo dlho a malo medzinárodné meno. Ale keď prejdú hranicu a už sa nachádzajú na Slovensku, často to ani nevedia, pretože prevádzači im povedia hocičo, napríklad, že už sú v Nemecku.
Ako sa dostanú k hranici?
Najprv idú do Ukrajiny. Väčšinou letecky do Kyjeva. Tam sa to aj rieši.
Podieľajú sa na tom len Ukrajinci?
Na ukrajinskej strane. Ale potom ako utečenci prejdú hranicu, to má zasa na starosti slovenská strana. Je to prepojené.
Utečenci majú za sebou dlhú a strastiplnú cestu. Čo na jej konci očakávajú? Z akých dôvodov prichádzajú?
Nedá sa to generalizovať. Tých dôvodov je veľa. Utekajú pred vojnou, násilím, inokedy je to zlá situácia doma, politické či náboženské prenasledovanie.
Všetci však neutekajú pred vojnou.
Netreba zamlčiavať, že môžu byť za tým aj rodinné problémy, chudoba, takisto sú medzi nimi aj takí, ktorí skrátka idú za lepším životom. Funguje to napríklad tak, že keď išiel Fero, chcem ísť aj ja.

Mnohí však majú ťažké životné príbehy, pre ľudí v Európe je to ako z iného sveta. Nesú si traumy, rany. Sú medzi nimi aj veľmi chudobní ľudia, práve medzi nimi sú často tí, čo na ceste zomrú.
Koľko ich to stojí?
Oficiálne údaje, samozrejme, nie sú. Hovorí sa, že okolo 4500 dolárov na hlavu.
Ako tie peniaze dokážu zložiť?
Niektorí naozaj všetko predajú, všetok majetok, prípadne celoživotné úspory. Medzi utečencami však nie sú len tí najchudobnejší. Mnohokrát sú to ľudia zo strednej vrstvy. Ale aj pre nich je to veľa peňazí.
Uvedomujú si, že môžu byť obeťami praktík prevádzačov a tvrdého biznisu, ktorý okolo prevádzačstva funguje?
O tom riziku vedia. Je to hazard so životom, mafiánske spôsoby. Vezmite si napríklad, že šliapu peši aj dvanásť hodín na hranicu. V treskúcej zime. Do toho ešte musia niesť batožinu, ktorú im prevádzači naložili. Niektorí idú aj so zlomenou nohou.

Takého napríklad našli v lese v snehu poľovníci. Aj tragédia so spadnutým vrtuľníkom spred štyroch rokov sa odohrala v novembri. (V novembri 2015 v dedine Stretavka spadol pašerácky vrtuľník spolu s utečencami. Zahynuli ôsmi., pozn. red.) Chodia v lete, ale bežne aj v zime v mrazoch.