„To sa len tak hovorí, že policajti strážia hranicu. Veď tuto tí ľudia, ktorí chodia cez hranicu každý deň – to oni strážia hranicu, aj policajtov, aj toto všetko naokolo. Oni vedia o hranici najlepšie, presne vedia, čo a ako robiť.“
Antropológ MATEJ BUTKO z Ústavu sociálnej antropológie Univerzity Komenského zachytil pri svojom výskume v našom východnom pohraničí veľa podobných svedectiev. Vo svojich odborných príspevkoch si kladie rečnícku otázku: vládne štát na svojej východnej hranici?
Téma našej východnej hranice je podľa vás z antropologického hľadiska zvlášť zaujímavá. Prečo?
Samotná hranica aj pohraničie sú vďačnou oblasťou, lebo v ich spektre sa dá pozorovať a analyzovať priamy odraz reálneho fungovania štátu.
Výskum ponúka zaujímavý náhľad na pohraničie ako priestor angažovanosti a tlaku, kde sa berie moc „zdola“. Ide o celý proces prispôsobovania oficiálnych pravidiel, medzi ľuďmi aj inštitúciami. Fascinujúce je najmä skúmanie rôznych životných stratégií miestnych obyvateľov.
V čom konkrétne?
V tom, ako formujú ich veľmi svojrázny pohľad na problematiku štátu a moci. Vplyvom každodenného kontaktu s mocenskými štruktúrami sú pohraničné komunity zdrojom veľmi špecifických informácií z prvej ruky.
Ide napríklad o vzájomnú výmenu podrobných informácií, týkajúcich sa aktuálnej situácie na hranici, ktorú môžu miestni obyvatelia pozorovať priamo zo svojich okien.
Pašujú tu cigarety, tovar, ľudí. Na hranici s Ukrajinou miestni nachádzajú mŕtvoly Čítajte Ak chceme pochopiť to, čo sa ukrýva „pod pokrievkou“, treba konfrontovať dve oblasti.
Na jednej strane špecifiká lokálnej histórie, premeny hranice a byrokracie v minulých režimoch. A na druhej strane spôsoby, ktorými na ne obyvatelia neformálne, občas aj nelegálne, reagovali. Za minulých režimov i v súčasnosti.
Čo sa zmenilo v pohraničí po páde komunizmu?
Už v rámci socializmu patrili pohraničné okresy medzi ekonomicky najzaostávajúcejšie. V socializme sa na východ od Košíc vybudovalo niekoľko fabrík, tie však po zmene režimu, keď sa v rámci trhovej ekonomiky začalo masívne a neregulovane privatizovať, postupne zanikali. Rapídny nárast nezamestnanosti vyvolal exodus produktívnej vrstvy za prácou preč z pohraničia.
Bolo to také zlé?
Nedostatok pracovných miest sa vo výsledku prejavoval dvojcifernou nezamestnanosťou. Aj to prispelo k nárastu alternatívnych príjmov cez rôzne neregistrované, neformálne životné stratégie.
Jednou z nich bolo šetrenie domácností vďaka nákupom lacnejších tovarov z Ukrajiny.
