V teórii sa tvárili že chcú vybudovať slobodnú a rovnostársku spoločnosť, ale už od prevratu v roku 1948 komunisti vytvorili skupiny ľudí druhej kategórie.
Boli to predstavitelia a členovia prvorepublikových nekomunistických strán, nazvaní „bývalí ľudia“; predstavitelia cirkví a veriaci; účastníci západného odboja proti fašizmu, ale i väzni nacistických táborov.
V desivých 50. rokoch mnohí z nich skončili na popravisku, ako napr. gen. Heliodor Píka, alebo v lágroch, pretože predstavovali politickú konkurenciu a morálnu prevahu nad vlády sa ujímajúcimi komunistami.
