BRATISLAVA. Dlhé týždne sa Michaela Hrúzová z Trnavy snažila o jediné - aby jej syna Lukáša s nádorom v hlave previezli z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave do 200 metrov vzdialenej nemocnice na Kramároch, kde by ho operoval neurochirurg Juraj Šteňo.
Do detského ústavu prišiel Lukáš v druhej polovici júla. Často vracal, ale nie preto, že by mal žalúdočné problémy. Operovali mu nádor v hlave, ale po zákroku zistili, že väčšinu nádoru sa nepodarilo odstrániť.
Viac ako dva mesiace nechcel šéf ústavu Ladislav Kužela vyhovieť matke a previezť chlapca, aby ho mohol operovať Šteňo. Vravel, že prevoz je rizikový a že na neurochirurgickej klinike pre dospelých by nevedeli chlapcovi poskytnúť pooperačnú starostlivosť.
V uplynulom štvrťstoročí medzi spomínanými nemocnicami presúvali pacientov bežne a doteraz nie je známe, že by to zhoršilo ich zdravotný stav.
Keď sa matka v pondelok obrátila na médiá, ministerka zdravotníctva za Smer Andrea Kalavská ako jednu z možností navrhla, aby jej ústav vyhovel.
Chlapcov život ohrozuje nádor v hlave. Nemocnice sa dohadujú, kto ho bude operovať Čítajte Ústav po dlhých týždňoch váhania za pár hodín zmenil názor a Lukáša budú operovať v susednej nemocnici možno už v stredu.
Ministerka, paradoxne, potrestala Šteňa, ktorý chcel matke vyhovieť, ale odmietal ísť operovať do detského ústavu, ktorý podľa neho nemá všetko potrebné vybavenie.
Od pondelka už Šteňo nie je hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre neurochirurgiu.
Nemocnica a ministerka sa vyhýbajú odpovedi
Keďže napokon sa rozhodlo, že chlapca môže čoskoro operovať Šteňo, vyvstáva otázka, načo bolo dobré vyše dvojmesačné doťahovanie medzi detským ústavom a neurochirurgiou pre dospelých vo vedľajšej nemocnici?
