BRATISLAVA. Voľba ústavných sudcov by sa nemusela zásadným spôsobom meniť, ak by mali politici väčšiu vôľu ich zvoliť.
Uviedol to šéf Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK Marián Giba.
Pri prípadnej zmene voľby sudcov si vie predstaviť viacero možností, napríklad rozličné časové obdobie ich ustanovovania.
V súčasnosti sú ústavní sudcovia volení v pléne Národnej rady SR a následne menovaní prezidentom, pričom sa vyberá z dvojnásobného počtu uvoľnených miest. Zvolení sudcovia potom vykonávajú svoj mandát 12 rokov.
Voľba vo väčšom časovom predstihu
Nové pravidlá v tejto oblasti chceli aj viaceré mimovládne inštitúcie. Napríklad Via Iuris navrhovala, aby zvolení sudcovia losovali, či budú mať mandát na štyri roky, osem alebo 12. Ústavný súd SR by sa tak obmieňal postupne a nie naraz.
Rovnaká situácia, ako v tomto roku totiž čaká na poslancov aj v roku 2031, kedy sa v priebehu niekoľkých mesiacov vyprázdni až deväť sudcovských miest.
Čaputová vymenovala šiestich ústavných sudcov, Procházka medzi nimi nie je Čítajte „Aby sa predišlo takejto situácii, je v prvom rade potrebné začať s voľbou v Národnej rade SR skôr. Teda ak im končí mandát povedzme vo februári, ako tomu bolo v tomto roku, parlament mal začať voliť už na jeseň. Potom je to už otázka dobrej vôle poslancov, pretože ak sa chce, tak sa dá zvoliť," povedal Giba.
Následky obmedzenej činnosti
Poslanci NR SR v tomto roku hlasovali o sudcoch deväťkrát. Dnes chýbajúcich sudcov vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Ako dlho môže Ústavný súd SR dobiehať obdobie, kedy fungoval v značne obmedzenom režime, sa podľa Gibu presne stanoviť nedá.
„To si naozaj netrúfam povedať. Jedna vec je množstvo podaní a druhá ich obsah. Nedá sa preto povedať či to bude trvať napríklad polroka, alebo viac," dodal.
Systém poistky v prípade časovej tiesne
V minulosti sa hovorilo o viacerých návrhoch, ako zmeniť voľbu sudcov. Zmeny presadil aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) na jeseň minulého roka.
V legislatíve prešlo napríklad zavedenie inštitútu verejného vypočúvania kandidátov. Giba si vie predstaviť aj viacero iných zmien systému.
„Dá sa nastaviť systém poistky, teda vytvoriť samostatný mechanizmus ako postupovať v prípade, že sa noví sudcovia nezvolia v dostatočnom predstihu. Do úvahy prichádza aj obmena ústavného súdu po častiach, v menších skupinách. To je samo o sebe v poriadku, ale chcelo by to zásahy do už existujúceho nastavenia funkčného obdobia súčasných sudcov," doplnil.
Úloha pre novú vládu
Podľa Gibu by sa téma zmien mohla otvoriť po budúcoročných parlamentných voľbách, ktoré budú na Slovensku vo februári 2020. Nová politická garnitúra totiž nebude mať motiváciu ovládnuť mocensky košickú inštitúciu.
„Neviem si predstaviť, že by legislatívne zmeny mala robiť a dokončiť súčasná politická garnitúra. Skôr by sa mohla diskusia otvoriť po najbližších parlamentných voľbách. Tým, že v nasledujúcom volebnom období NR SR sa nepredpokladá voľba kandidátov na ústavných sudcov, by prípadná zmena pravidiel mohla byť mimo politických hier či tlakov," uzavrel.
