Michaela Hrúzová je matka pätnásťročného Lukáša, ktorému tento týždeň operovali nádor na mozgu. Jej syn čakal dva mesiace na druhú operáciu. Dve neurochirurgické pracoviská dvoch nemocníc na bratislavských Kramároch sa nevedeli dohodnúť.
Michaela Hrúzová tento týždeň vystúpila na tlačovej konferencii, prosila o pomoc a ukázala snímky mozgu svojho syna. "To, čo ste videli na tlačovej konferencii, bolo zúfalstvo. Na svojom postupe by som nič nemenila," hovorí v rozhovore pre denník SME.
Ako sa má váš syn po druhej operácii?
Má sa dobre, len je ustatý.
Čo ste robili počas opakovanej operácie v stredu?
Bola som v nemocnici s dcérou, manželom, bratom a s tetou. Nervozita tam síce je stále, ale veľmi som dôverovala tímu z Neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava. Lukáš túžil, aby ho operoval pán Šteňo a ja sa dosť riadim tým, čo chce môj syn.
On vie, aký rozruch okolo jeho operácie vznikol?
Áno a bolo mu to ľúto. Hovoril mi, choď za Kuželom (riaditeľ Národného ústavu detských chorôb Ladislav Kužela, pozn. red.) a popros ho v mojom mene, nech to odobrí, už som unavený. Vtedy boli pri ňom novinári, ale aj tak som tam šla. Nepovedal, aby som išla na tlačovku, ale vedel o nej. Odobril to.
Kedy ste zistili, že so synom nie je niečo v poriadku?
V apríli bol v Trnave vírus, všetci mali hnačky a vracali. Mal to aj môj syn aj skoro celá rodina. Potom dva-tri týždne bol pokoj, ale syn začal znova vracať. Boli sme uprostred júna aj u lekárky. Hovorili sme si, že to nie je možné, veď predtým nemal zdravotné problémy. Z výsledkov vyšlo to, že mal mierne zvýšené niečo s obličkami, asi kreatín, neviem to presne.
Už som plakala, že syn má asi žalúdočné vredy alebo rakovinu. Vyľakala som sa.
Išli sme na gastro a už tam sa lekárovi Lukáško nezdal. Všimla som si, že začal aj zvláštne chodiť. Videl to aj lekár. Potom nám volal, že má Lukáško veľmi vysoké hodnoty tej látky, toho kreatínu. Utekali sme na detské do Trnavy a odtiaľ nás hneď poslali na detské Kramáre do Bratislavy.
Čo vám tam povedali?
