Bratislava 18. mája (TASR) - Ostrej kritike dnes budúci minister kultúry SR František Tóth podrobil hospodárenie Slovenskej národnej galérie na jej verejnom odpočte.
SNG totiž skončila hospodárenie v roku 2004 so stratou 8,4 milióna korún, pričom stratová bola aj dva roky pred tým. Tóth vedenie galérie upozornil, že v tomto prípade ministerstvo kultúry ako zriaďovateľ SNG má podľa zákona inštitúciu zrušiť, alebo zmeniť jej právnu formu. Aké riešenie by preferoval v prípade, že sa ujme funkcie šéfa rezortu kultúry, však novinárom prezradiť nechcel. Na odpočte SNG nebol náhodne. "Chodím na všetky odpočty a robím si prehľad, keby som náhodou bol menovaný," povedal Tóth.
Podľa riaditeľky SNG Kataríny Bajcurovej sa galéria dostala do straty aj kvôli tomu, že im medzi rokmi 2003 a 2004 vzrástli odpisy o tri milióny korún na 10,7 milióna. SNG z toho vykryla približne šesť miliónov. Riaditeľka ekonomiky ministerstva kultúry SR Viera Šoltysová pripustila, že väčšina strát inštitúcií v rezorte kultúry súvisí s odpismi, a preto sa už ministerstvo pokúsilo iniciovať legislatívne zmeny. Schválený rozpočet SNG na minulý rok bol 58,3 milióna, upravený 75,8 milióna, náklady galérie boli 92 miliónov korún. Tržby mala galéria sedem miliónov korún, čo tvorí desať percent rozpočtu a podľa Bajcurovej je to v súlade s európskym štandardom. Pre SNG vzrástla aj daňová povinnosť na 842 tisíc korún, ceny energií stúpli zo 6 na 7,9 milióna. O milión Sk galéria prekročila plánované náklady na výstavné aktivity, podhodnotené boli náklady na mzdy, ktorých priemer je v SNG 12 880 korún. Zamestnancov je v SNG 182, väčšina s vysokoškolským vzdelaním. SNG by potrebovala investovať aj do bezpečnosti exponátov.
"Príspevok na prevádzku od štátu je nepostačujúci, nezohľadňuje rast nákladov," myslí si riaditeľka Bajcurová. Kvôli nedostatku financií sú ohrozené aj činnosti, ktoré SNG vyplývajú zo zriaďovateľskej listiny. SNG pritom zaznamenala veľký vzostup návštevnosti zo 115 tisíc v roku 2003 na 147 820 v roku 2004, pričom od septembra kvôli rekonštrukcii Esterházyho paláca boli dve tretiny jej priestorov na nábreží Dunaja neprístupné.
