BRATISLAVA. Po dvanástichrokoch má Slovensko jasne vymedzené hranice lokality svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Po medzirezortnom pripomienkovom konaní envirorezort v pondelok predloží materiál na vládu.
Počas konania vypadol jeden z komponentov, Národná prírodná rezervácia (NPR) Šípková.
Tá zostáva v piatom, najvyššom stupni ochrany, no nebude zaradená medzi lokality UNESCO.
TASR o tom informoval hovorca Ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
Po dlhých rokovaniach so štátnymi a súkromnými subjektmi sa našla dohoda na vytýčení hraníc a zaistení ochrany jedného z najvzácnejších území Slovenska - Karpatských bukových pralesov.
"Na ministerstve životného prostredia sme skutočne presadzovali férový prístup k súkromným vlastníkom. V danom území vlastnia približne 1000 hektárov," podotkol podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Po sfinalizovaní návrhu na zmenu hraníc sa tak ministerstvu životného prostredia podarilo dohodnúť a zaistiť takmer 4300 hektárov prísne bezzásahového územia.
Striktná nárazníková zóna, teda ochranné pásmo, v ktorom sú výrazne obmedzené zásahy do lesných porastov, bola vymedzená na výmere ďalších zhruba 1700 hektárov.
Širšia nárazníková ochranná zóna samotných vzácnych bukových lesov a pralesov UNESCO, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho manažmentu, bude mať výmeru vyše 13.300 hektárov.
Jedinú výnimku predstavujú súkromné pozemky v NPR Šípková s rozlohou približne 150 hektárov.
Tu sa dohodu nepodarilo dosiahnuť, a preto územie nebude zaradené medzi lokality UNESCO. NPR Šípková je v súčasnosti v piatom stupni ochrany, jej vyňatie z návrhu však neznižuje ochranu tejto lokality.
So zástupcami súkromných vlastníkov prebehli desiatky rokovaní. Zástupca jedného urbariátu vlastniaceho pozemky v NPR Šípková deklaroval záujem o zaradenie do návrhu lokalít UNESCO, no napokon jej zahrnutie odmietol.
Na rozdiel od zástupcov ostatných urbariátov v lokalite UNESCO nesúhlasil so žiadnymi ponúknutými podmienkami.
"Je nám to ľúto najmä vo vzťahu k danému regiónu. Vlastníkom boli ponúknuté skutočne zaujímavé finančné možnosti či už prostredníctvom zmluvnej starostlivosti alebo dlhodobého prenájmu s garantovaním všetkých vlastníckych práv," povedala generálna riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny envirorezortu Katarína Butkovská.
Problematika nedostatočne chráneného vzácneho územia sa ťahá už 12 rokov. Problematickým bol už samotný nominačný projekt predložený v roku 2007. V projekte sa totiž uvádzali dve odlišné rozlohy územia.
Kým v texte sa uvádzalo 5700 hektárov, v mapovej časti bolo zakreslených len 3500 hektárov.
Práve nejasné vymedzenie územia tak komplikovalo aj zaistenie adekvátnej ochrany.
