O demokraciu môžeme prísť zvnútra.
Prečítajte si viac o Nežnej revolúcii: 17. november 1989 vo svetle faktov – Cesta k slobode.
N ový pocit slobody bol mocný a formujúci. Na novembrových námestiach sa cítili všetci lepší. „Nie sme ako oni,“ kričal dav a mysleli to vážne aj tí, čo roky mlčali alebo udávali suseda, že počúva Slobodnú Európu.
V tie dni všetci objavili v sebe verziu lepšej spoločnosti.
Demokracia bola krehká a vyžadovala si neustálu starostlivosť. Aby neškúlila, nemala ploché nohy alebo ohnutý chrbát. Nikto nevedel, či unesie aj neduhy, ktoré si v roku 1993 zakladatelia štátu v hluku novoročných ohňostrojov prepašovali zo starého režimu do novej Slovenskej republiky.
Tá sa zrodila po rozdelení Česko-Slovenska ako odpoveď víťazov demokratických volieb na otázky, ktoré národu nikto nepoložil v referende.
A v kolíske sa vyškierala tradícia, ktorá po rokoch nabrala obludné rozmery: je po voľbách, zvyknite si alebo vyhraj voľby a môžeš všetko.
Metamorfózy slobody
Slobodu nekonzumovali všetci rovnako. Nie všetci boli tie šťastnejšie Husákove deti, ktoré mohli prekračovať hranice a na zahraničných univerzitách zmyť zo seba nánosy komunistického školstva.
