BRATISLAVA. Pred parlamentnými voľbami 2016 to podľa prieskumov verejnej mienky vyzeralo, že strany SaS a OĽaNO nemusia prekročiť päťpercentnú hranicu a zostanú mimo parlamentu.

V poslednom zverejnenom meraní Focusu, 14 dní pred voľbami, získalo OĽaNO 6,1 percenta a SaS 5,5 percenta.
Počas volebnej noci sa z SaS napokon stala najsilnejšia opozičná strana so ziskom 12,1 percenta a OĽaNO skončila hneď za ňou so ziskom 11,02 percenta.
Naopak strana Sieť, prieskumami označovaná za čierneho koňa volieb, pohorela a päťpercentnú hranicu ledva prekročila.
"Existuje efekt, že idem zachraňovať. Ako volič vidím, že niektoré strany sú dostatočne silné, no je potrebné, aby sa pre vznik koalície dostali do parlamentu aj ďalšie," vysvetľuje Martin Slosiarik z agentúry Focus, čo mohlo spôsobiť nárast SaS a OĽaNO počas dvojtýždňového moratória.
Za nárastom SaS a OĽaNO a poklesom Siete mohlo byť podľa neho aj sklamanie z vajatania lídra Siete Radoslava Procházku, ktorý sa nevedel jasne vyjadriť k prípadnej spolupráci so Smerom.
Ľudia však majú radi aj víťazov a na základe výsledkov prieskumu si radšej vyberú favorita spomedzi hodnotovo blízkych strán, hoci pôvodne zvažovali inú voľbu, ktorá však v prieskumoch nebodovala.

Výsledky prieskumov sú podľa Slosiarika informáciou a je na voličovi, či sa ňou bude riadiť alebo nie. "Ale považujem za demokratické právo občana, aby túto informáciu dostal z dôveryhodného zdroja," hovorí.
Hrozí, že pred budúcoročnými parlamentnými voľbami sa volič nedozvie o aktuálnej preferenčnej sile strán, pretože koalícia ho chce od prieskumov odrezať až na 50 dní pred ich konaním. Rokovať o novele zákona budú poslanci v stredu.