BRATISLAVA. Lesníci s pomocou dobrovoľníkov vysádzajú milióny mladých stromčekov po celom Slovensku. Tento víkend plánujú sadiť v Gaderskej doline v Národnom parku Veľká Fatra.
Ako na svojej internetovej stránke informuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, zalesňovanie sa koncentruje najviac na obnovu borovicových porastov na Záhorí a taktiež na obnovu plôch po podkôrnikovej kalamite v Nízkych Tatrách, Slovenskom Rudohorí, na Kysuciach a v Turci.
Najviac vysádzajú buk, dub, javor, z ihličnanov smrek, borovicu aj jedľu.
Ochranári argumentujú, že prirodzená obnova lesov by bola vhodnejšia.
Umelá výsadba sadeníc pôvodných drevín sa podľa Lesov Slovenskej republiky robí najmä na plochách po vykonanej ťažbe alebo na plochách, kde predchádzajúce zalesňovanie nebolo úspešné.
Milióny stromčekov
Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca Lesov Slovenskej republiky Pavel Machava, za posledný rok vysadili približne 15 miliónov stromčekov.
Ak zasadíme bilión stromov, pomôže to v boji proti zmene klímy? Čítajte „Ide o lesnícke opatrenie, ktoré sa aplikuje v celosvetovom meradle. V poslednom čase vzniklo na celom svete množstvo iniciatív, ktoré do výsadby lesov zapájajú aj občanov. Aj Lesy Slovenskej republiky rozvíjajú podobné aktivity,“ povedal Machava.
Štátny podnik podľa neho registruje veľa podnetov od firiem aj občanov, ktorí sa „chcú zapájať do výsadby a podporiť tak zdravé lesy“.
Veľkoplošná ťažba v uplynulých rokoch
Ako pre agentúru SITA uviedol Karol Kaliský z iniciatívy My sme les, za intenzívnym sadením stromčekov štátnymi lesmi je treba vidieť aj veľkoplošnú ťažbu miliónov stromov v chránených územiach v uplynulých rokoch.
Ekologicky vhodnejším riešením namiesto sadenia stromčekov je podľa Kaliského umožniť prirodzenú obnovu lesa.„Pre zachovanie funkcií lesa je najdôležitejšia kontinuita, čiže nepretržitosť jeho vývoja. Lesníci túto kontinuitu veľkoplošnou ťažbou stromov nevyhnutne narušia,“ zdôraznil ochranár.
Vysvetlil, že plnohodnotný les nie sú len stromy, ale je to zložitý ekosystém tvorený tisíckami lesných druhov a ich vzájomnými vzťahmi. „Keď raz tieto vzťahy narušíme veľkoplošnou ťažbou, tak les zničíme a lesné druhy miznú,“ myslí si Kaliský.
Dodal, že stromčeky vysadené človekom dávajú základ len ďalším umelým plantážam, ale nie prirodzenému lesu, aký by vytvorila príroda.
Les sa podľa Kaliského vysádza najmä vtedy, keď človek odstráni staré stromy na veľkej ploche, zdevastuje pôdu a prirodzená schopnosť obnovy sa oslabí. Výsledkom sú však menej stabilné a tiež menej rozmanité lesy.
Pomoc lesu?
Podľa ochranára Erika Baláža (Spolu) vysádzanie stromov vnímajú ľudia ako pomoc lesu, no často to pomoc nie je. „Platí to špeciálne pre národné parky, kde sa takisto vo veľkom sadí,“ vyhlásil na sociálnej sieti.
Lesníci podľa neho sadia najmä hospodársky žiadané druhy stromov namiesto tých, ktoré by vybrala príroda sama. Vysvetlil, že na ťažbou zničené miesta je treba vysadiť najprv takzvané pionierske druhy drevín, ako sú jarabiny, brezy, vŕby, topole či jelše.
„Tie „opravia“ pôdu a vytvoria tieň potrebný pre ďalšiu generáciu stromov. Pod nimi môže postupne vznikať rôznoveký a rozmanitý les,“ uviedol.
Lesy Slovenskej republiky na svojej stránke pozývajú dobrovoľníkov na sadenie stromčekov v Gaderskej doline pri obci Blatnica v okrese Martin. Stretnutie je v sobotu, 26. októbra o 8.00 h pri vstupnej bráne do Gaderskej doliny.
