BRATISLAVA. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (TnUAD) a Univerzita Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici ako jediné skončili minulý rok v strate. Najvyšší zisk, už druhý rok po sebe, dosiahla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.
Informuje o tom Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2018, ktorú tento týždeň zverejnilo ministerstvo školstva. Z nej tiež vyplýva, že celkovo z dvadsiatich verejných vysokých škôl skončilo v pluse osemnásť.
Univerzity uviedli, že sú na tom dobre
Napriek dosiahnutým stratám UNB a TnUAD pre agentúru SITA uviedli, že sú v dobrej finančnej kondícií.
Slovenské univerzity chcú zastaviť odliv študentov do Česka Čítajte Za negatívny výsledok hospodárenia UMB podľa vedúcej referátu marketingovej komunikácie Dany Strakovej môžu zvýšené výdavky na stavebné úpravy, ako oprava fasád internátov či výmena umakartových jadier za murované steny v hygienických zariadeniach.
Lucia Petríková z kancelárie rektora TnUAD uviedla, že stratu predpokladali, keďže v roku 2015 investovali do rozvoja výskumnej infraštruktúry. Nárast odpisov a vysoké náklady na stieranie modernizačného dlhu budú podľa nej ovplyvňovať univerzitu štyri až šesť rokov.
Zároveň Petríková tvrdí, že investícia sa im už vracia. V roku 2017 získali grant Európskej komisie 15 miliónov eur a tento rok 10,5 milióna eur z operačného programu Výskum a vývoj.
Najvyšší zisk dosiahla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Na výšku dosiahnutého zisku UPJŠ podľa jej hovorkyne Lindy Babušík Adamčíkovej malo vplyv obstaranie dlhodobého majetku čerpaním dotácie ministerstva školstva na bežné výdavky vo výške 497-tisíc eur prostredníctvom fondu reprodukcie a čerpaním návratnej finančnej výpomoci z ministerstva financií.
„Avšak v nasledujúcich rokoch bude hospodárenie UPJŠ zaťažené vo výške ročných odpisov z takto nadobudnutého majetku,“ dodala.
Zároveň doplnila, že na hospodárske výsledky jednotlivých verejných vysokých škôl v konkrétnych rokoch je potrebné pozerať sa aj v ekonomicko-účtovných súvislostiach. Treba teda brať do úvahy vplyvy, či už z odpisov, rôznych zdrojov na investície, spôsobu a času zaradenia majetku a podobne.
Cieľom je vyrovnané hospodárenie
Ministerstvo školstva vo svojej správe poznamenáva, že štandardným cieľom verejných vysokých škôl nie je dosahovanie zisku, ale vyrovnané hospodárenie.
Výsledok hospodárenia všetkých verejných vysokých škôl za rok 2018 bol v hlavnej činnosti vyše 8,2 milióna eur.
Kladný výsledok hospodárenia dosiahlo 16 škôl. Štyri ukončili v hlavnej činnosti rok stratou, ako však uvádza rezort, Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach a Slovenská technická univerzita v Bratislave stratu úplne vyrovnali výnosmi z podnikateľskej činnosti. UMB a TnUAD sa to podarilo len čiastočne.
Do podnikateľskej činnosti vysokých škôl patrí napríklad ubytovanie cudzích osôb na internátoch, prenájom budov, poskytovanie školenia či predaj skrípt.
Univerzity na hlavnú činnosť čerpajú financie z prostriedkov od štátu, zo školného a iných.
Napríklad prevádzkové dotácie poskytnuté ministerstvom školstvom pre UPJŠ vo výške viac ako 42,8 milióna eur tvorili na celkovom objeme jej výnosov z hlavnej činnosti 65,39 percenta.
