BRATISLAVA. Na Slovensku viac ako v iných krajinách záleží pri vzdelávaní na tom, z akých pomerov dieťa pochádza. Ak je žiak z vylúčenej komunity, napríklad z rómskej osady, má na Slovensku väčšiu šancu, že v škole prepadne, ako deti z podobných pomerov v Indonézii či Kosove.
Na problém opakovane upozorňuje medzinárodné testovanie 15-ročných žiakov PISA. V trojročných cykloch porovnáva vedomosti a zručnosti žiakov z krajín OECD. Naposledy zverejnené výsledky sú z testovania z roku 2015, zapojilo sa doň 72 krajín.
Horšie ako Slovensko skončilo v porovnaní, ako systém pomáha deťom zo znevýhodneného prostredia, už iba Španielsko.
"Vzdelávací systém na Slovensku je nastavený pre silnejších a slabšie skupiny sa v ňom jednoducho strácajú," hovorí Vlado Rafael z mimovládnej organizácie eduRoma.
Prostredie, v ktorom deti vyrastajú, či vybavenie domácnosti by pritom v kvalitnom vzdelávacom systéme nemalo mať zásadný vplyv na výsledky žiakov, konštatovali v máji 2017 analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky.
Odborníci sa zhodujú, že deťom z chudobných pomerov a znevýhodneného prostredia môže pomôcť dochádzka do materských škôl. Na Slovensku má byť pre päťročné deti od roku 2021 povinná.
Mnohé obce a mestá však nie sú pripravené na nápor detí. V škôlkach chýbajú miesta a zamietajú žiadosti rodičov. Chystajú sa síce postaviť nové triedy z eurofondov, na viacerých miestach to nemusí stačiť.
