2.2 Ekonomická oblasť
Tunelovanie
Veľký dôraz vo svojej činnosti kládla SIS na odhaľovanie prípadov tunelovania spoločností a organizácií vo vlastníctve štátu, FNM a miestnej alebo regionálnej samosprávy. Najčastejšími spôsobmi nelegálneho presúvania ziskov a majetku do súkromných firiem boli úhrady faktúr za predražené, prípadne nerealizované, dodávky tovarov a prác, ako aj predaj majetku štátnych subjektov za úmyselne podhodnotené ceny. Predražené dodávky prác a tovarov boli realizované na základe zmanipulovaných výberových konaní, na čom sa za úplatky často podieľal aj manažment niektorých štátnych subjektov. Niektorí z dodávateľov predražených prác a tovarov boli prepojení na organizovaný zločin.
V roku 2004 SIS príjemcov upozornila na zmanipulované výberové konania a predražené dodávky pri rekonštrukcii železničných tratí a výstavbe diaľnic, a v niektorých štátnych energetických spoločnostiach. SIS upozornila aj na poškodzovanie hospodárskych záujmov štátu v jednotlivých spoločnostiach SAD a na podhodnotený predaj majetku správcami konkurzných podstát. V oblasti zdravotníctva boli zistené prípady tunelovania nemocníc a zdravotných poisťovní. Bol monitorovaný aj pokus o nezákonnú reštitúciu rozsiahlych lesných pozemkov. SIS poukázala aj na podvodný transfer majetku zo súkromných firiem pred vyhlásením bankrotu, ktorým boli poškodení ich veritelia.
Privatizácia
V oblasti privatizácie SIS odstúpila príjemcom viaceré informácie, v ktorých upozornila na nedôveryhodnosť privatizérov, ktorí mali korupčnú minulosť a v predchádzajúcom období sa podieľali na trestnej činnosti a na riziká korupcie pri privatizácii jedného podniku SAD. SIS takisto informovala o podozrivých privatizáciách mestského majetku.
Korupcia a klientelizmus
V oblasti boja proti korupcii a klientelizmu sa aktivity SIS zameriavali najmä na odhaľovanie korupčného konania pri verejnom obstarávaní, prideľovaní štátnych prostriedkov a pri rozhodovaní štátnych a samosprávnych orgánov.
SIS najčastejšie informovala o korupcii členov manažmentu spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktorí sa za úplatok podieľali na manipulácii výberových konaní a často neoprávnene zvyšovali konečnú cenu zadávaných objednávok. Úplatky požadovali aj za prednostnú úhradu faktúr jednotlivým dodávateľom. Zistený bol aj podvod pri čerpaní financií z fondu EÚ.
Za závažné boli považované poznatky zistené o korupčných aktivitách príslušníkov Policajného zboru v rôznych oblastiach, napríklad pri krádežiach a evidovaní motorových vozidiel a pri ovplyvňovaní vyšetrovania trestných činov. Taktiež bola zistená korupcia sudcov, ktorí za úplatok mali rozhodnúť v prospech obvineného. Dozorujúci sudca v niektorých prípadoch spolupracoval so správcom konkurznej podstaty pri podhodnotenom rozpredaji majetku firiem v konkurze vopred určeným kupujúcim.
SIS zaslala príjemcom zo zákona informácie o korupcii pracovníkov Poľnohospodárskej platobnej agentúry a regionálnych odborov Ministerstva poľnohospodárstva pri poskytovaní poľnohospodárskych dotácií, ktoré boli použité v rozpore so zmluvne dohodnutým účelom. Aj pracovníci ďalších štátnych úradov za úplatok prideľovali štátne dotácie, ovplyvňovali výsledky kontrol a znižovali alebo odpúšťali kontrolovaným subjektom uložené pokuty.
Korupciu v týchto oblastiach by podstatne znížilo stanovenie jasných pravidiel pre poskytovanie dotácií, povolení, licencií, ktoré by mali byť nárokovateľné, ak žiadateľ splnil jednoznačne definované kritériá. Korupcia bola zaznamenaná aj pri vydávaní vstupných víz SR cudzincom.
S postupnou decentralizáciou štátnej správy a prevodom kompetencií a financií na miestnu a regionálnu samosprávu sa na túto úroveň presúva aj korupčné prostredie. Najčastejšími spôsobmi tunelovania samospráv sú predražené nákupy tovarov a služieb za úplatok, a lacné rozpredávanie a prenájom majetku firmám a osobám prepojeným na poslancov a funkcionárov samosprávy.
Daňové a colné podvody
SIS upozornila externých príjemcov na daňové a colné podvody, pri ktorých pomáhali aj podplatení colníci a pracovníci daňových úradov. Spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty boli krátené pašovaním, fiktívnym vývozom alebo neevidovanou výrobou minerálnych olejov, alkoholu a tabakových výrobkov. Nelegálny alkohol bol často označovaný falošnými kolkami a etiketami.
Skutočnosť, že podsvetie ovládlo niekoľko firiem obchodujúcich s naftou a zároveň aj sprivatizovalo niektoré podniky SAD, ktoré patria medzi jej najväčších spotrebiteľov, vytvárala podmienky na rozsiahle krátenie spotrebnej dane z minerálnych palív.
Daň z príjmu si niektoré firmy znižovali prostredníctvom faktúr za fiktívne práce, ktorými svoj zisk formálne presúvali na firmy tzv. bielych koňov, ktoré daň z príjmu nikdy nezaplatili.
Niektorí pracovníci daňových úradov brali úplatky za to, že tolerovali krátenie daní. SIS odhalila aj prípad daňového výpalníctva, keď daňový úradník neoprávnene vyrubil daňový nedoplatok a potom cez sprostredkovateľa ponúkol, že ho za úplatok zahladí.
SIS upozornila aj na prípad legalizácie ziskov, ktoré pravdepodobne pochádzali z tunelovania istej štátnej banky pred rokom 1998.
Ohrozenie finančného systému SR
V oblasti ohrozenia finančného systému SR informačná služba poskytla príjemcom informácie o pokračujúcom tunelovaní majetku dcérskych spoločností zbankrotovaných nebankových subjektov, banky v konkurze a banky čiastočne vlastnenej štátom. SIS vopred upozornila na blížiaci sa bankrot jednej z posledných aktívnych nebankových spoločností a na jej tunelovanie. Tak isto informovala orgány činné v trestnom konaní, že organizátori skrachovanej pyramídovej hry sa snažia rozbehnúť na Slovensku novú nelegálnu pyramídovú hru.
Ďalej SIS upozorňovala na viaceré úverové, leasingové a poisťovacie podvody a na podvodné získavanie peňazí od občanov a od spoločností s prísľubom zabezpečenia úveru alebo bytovej výstavby. SIS zistila a informovala orgány činné v trestnom konaní o snahách podsvetia distribuovať na Slovensku falzifikáty zahraničných bankoviek a cenných papierov.
Zahranično-hospodárske vzťahy
V oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov SR sa SIS zamerala na identifikáciu a vyhodnocovanie rizík prerušenia alebo obmedzenia dodávok strategických surovín, najmä ropy a zemného plynu. Z tohto hľadiska bola monitorovaná aj krízová situácia na Ukrajine a reštrukturalizácia ťažobného a energetického sektoru v Ruskej federácii.
SIS sledovala aj vývoj v niektorých ruských ropných spoločnostiach a možné dôsledky pre slovenské firmy a zásobovanie SR ropou. Pozornosť bola zameraná aj na možné riziká tranzitu zemného plynu a ropy, smerovania nových tranzitných trás a deblokácií pohľadávok SR voči iným štátom.
SIS niekoľkokrát informovala príjemcov aj o podozrivých zahraničných investíciách a investoroch. V tejto oblasti informovala SIS napríklad o nereálnych investičných zámeroch firmy, ktorá sľubovala rozbehnúť v SR výstavbu prefabrikovaných domov, a o podozrivých investičných prísľuboch osôb z Ukrajiny, v súvislosti s dostavbou Krivorožského ťažobno-úpravárenského kombinátu na Ukrajine. SIS získavala informácie aj o investíciách skupín organizovaného zločinu najmä zo SNŠ a o ich snahách etablovať sa v slovenskom podnikateľskom
2.3 Oblasť zahraničnopolitická
Balkán
V zahraničnej oblasti venovala SIS pozornosť monitoringu situácie v štátoch západného Balkánu, ktorá stále zostáva rizikovým faktorom pre európsku bezpečnosť.
Sledované boli ťažiskové udalosti v regióne, akými boli formovanie vlády, prezidentské voľby, súd s atentátnikmi na Z. Djindjiča, marcové nepokoje v Kosove a kosovské parlamentné voľby, reforma armády a spravodajských služieb a implementácia ohridských dohôd vrátane referenda o decentralizácii Macedónska.
Pozitívne zmeny v Srbsku a záujem niektorých krajín o integráciu do euroatlantických štruktúr prispeli k stabilizácii regiónu. Jarné nepokoje v Kosove potvrdili, že zostal zachovaný potenciál albánskeho separatizmu, ktorý môže destabilizovať tak situáciu v provincii, ako aj v západnom Macedónsku alebo v južnom Srbsku.
Medzinárodné spoločenstvo nestabilizovalo definitívne bezpečnostnú situáciu v Kosove, neeliminovalo paramilitantné a extrémistické sily ani ich bojový potenciál a svojim váhavým postupom posilnilo ambície kosovských Albáncov na vyhlásenie nezávislosti Kosova. Neboli odstránené ani štruktúry organizovaného zločinu v Kosove, ktoré pôsobia aj v ďalších balkánskych a európskych krajinách. Viaceré signály naznačovali aj prienik organizácií podporujúcich radikálnych islamistov a rozširovanie ich pôsobnosti v provincii.
Ruská federácia
SIS z odkrytých prameňov monitorovala vývoj v Ruskej federácii. Jej vnútropolitickú situáciu v roku 2004 ovplyvňovali najmä prezidentské voľby a s nimi súvisiace zmeny vo vláde. Realizácia administratívnej, ekonomickej a sociálnej reformy sa spomalila čo vyvolalo napätie v spoločnosti. V ruskej exekutíve sa vyprofilovala konzervatívna a liberálna skupina a tým aj odlišné prístupy k obsahu a rýchlosti realizácie reformných krokov. Posilnila sa aj tendencia k upevneniu pozície federálneho centra a prezidentskej administratívy.
Vnútropolitickú situáciu negatívne ovplyvňovala aj zhoršená bezpečnostná situácia po početných teroristických útokoch, ktoré sa rozšírili z územia Čečenska aj do ďalších oblastí európskej časti RF.
V zahraničnopolitickej oblasti sa posilnil dôraz na hospodársku spoluprácu, predovšetkým s tzv. novoindustriálnymi krajinami. Pri konzultáciách o medzinárodnopolitických problémoch bol kladený dôraz na vzťahy s EÚ a otázky globálneho systému boja proti terorizmu.
Ukrajina
Ukrajina bola aj v roku 2004 najmenej politicky a sociálno-ekonomicky stabilným susedom Slovenskej republiky. Jej vnútropolitická situácia bola ovplyvňovaná pokračujúcou konfrontáciou nevyhraneného politického spektra, úsilím o utváranie parlamentnej väčšiny a súperením rôznych záujmových a oligarchických štruktúr o vplyv v štáte. Pretrvávali problémy v procesu začleňovania Ukrajiny do európskeho politického, ekonomického, právneho a bezpečnostného priestoru.
SIS pozorne monitorovala predovšetkým vývoj vnútropolitickej krízovej situácie, ktorá vznikla v priebehu prezidentských volieb, analyzovala jej možný vývoj a dosah na bezpečnosť SR a slovensko-ukrajinské vzťahy.
Inauguráciou nového prezidenta V. Juščenka 23. januára 2005 a následným vytvorením novej vlády sa stabilizovala politická situácia na Ukrajine. Ďalší vnútropolitický vývoj, presadzovanie ekonomických reforiem a demokratických princípov nevyhnutných na postupné začleňovanie Ukrajiny do spoločenstva demokratických a trhovo orientovaných európskych štátov bude závisieť od úrovne spolupráce politických síl, ktoré podporovali prebiehajúce politické zmeny.
Konfliktné a vojnové oblasti
V roku 2004 bol v spolupráci s partnerskými spravodajskými službami sledovaný vývoj situácie v konfliktných a vojnových oblastiach, najmä v Iraku, Afganistane a na Kaukaze.
Nepriaznivý vývoj v krízových regiónoch môže mať dosah aj na bezpečnosť SR a jej záujmy v zahraničí. Ako členský štát NATO a člen spojeneckej koalície, ktorá aktívne podporila vojenské operácie USA, prevzala SR aj časť zodpovednosti za vývoj v Iraku a Afganistane, ale aj bezpečnostné riziká a ohrozenia vyplývajúce z aktívnej účasti vojenských jednotiek SR v týchto operáciách.
Bezpečnostná situácia v Iraku sa vyvíjala nepriaznivo a intenzita ozbrojenej konfrontácie znemožňovala výraznejšiu vnútropolitickú a hospodársku stabilizáciu krajiny.
Rok 2005 bude pre ďalší vývoj Iraku kľúčový, ale ani úspešná séria celoštátnych, regionálnych volieb a referenda, ktorými sa má zavŕšiť transformačný proces v krajine, nevylúči riziká prepuknutia politickej krízy, ktorá môže potenciálne prerásť aj do ozbrojeného konfliktu s náboženským a etnickým kontextom. V krátkodobom horizonte sa spojencom a irackých bezpečnostným zložkám zrejme nepodarí úplne potlačiť aktivity prevažne sunnitských povstalcov a zahraničných bojovníkov.
Situácia v Afganistane zostávala aj naďalej nepokojná, avšak bola relatívne stabilnejšia. Jadro islamistického odporu bolo oslabené a zvyšky hnutia Taliban neboli schopné rozsiahlejších akcií proti zahraničným silám. Nezlepšila sa však hospodárska situácia, krajina zostala mocensky fragmentovaná pod vplyvom lokálnych ozbrojených skupín a výrazne sa zvýšila produkcia a distribúcia drog.
SIS monitorovala aj vývoj na Blízkom východe, ktorý zostáva najvážnejším ozbrojeným konfliktom v susedstve EÚ. Situáciu významne ovplyvnila zmena vo vedení palestínskej samosprávy. Dohody o prímerí uzatvorené s palestínskymi ozbrojenými organizáciami zabezpečili relatívne prímerie, aj keď obnovenie ozbrojeného násilia je stále reálne. V tomto kontexte je pozitívnym faktom odchod sýrskej armády z Libanonu.
Situáciu na Strednom východe monitoruje SIS s ohľadom na postup iránskeho jadrového programu a vnútorný vývoj v tomto islamskom štáte.
3. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
V priebehu roka sa uskutočnili viac ako dve desiatky oficiálnych stretnutí riaditeľa SIS s prezidentom SR, predsedom vlády SR, predsedom NR SR, členmi vlády, predsedami výborov NR SR, poslancami NR SR a riaditeľom Národného bezpečnostného úradu.
Slovenská informačná služba v roku 2004 pokračovala v kooperácii s mnohými inštitúciami a spoločnosťami. SIS využívala oficiálne kontakty najmä na získavanie, dopĺňanie a overovanie informácií pri plnení úloh Strategického zamerania SIS. Vo väčšine prípadov spolupráca prinášala želané efekty, len výnimočne oslovený subjekt neposkytol (resp. nedokázal poskytnúť) službe požadované údaje.
SIS udržiavala kontakty s nasledovnými štátnymi inštitúciami:
Kancelária prezidenta SR; Národná rada SR; Úrad vlády SR; Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR; Ministerstvo financií SR (vrátane zložiek Colného riaditeľstva a Ústredného daňového riaditeľstva); Ministerstvo hospodárstva SR; Ministerstvo kultúry SR; Ministerstvo obrany SR (vrátane Vojenského obranného spravodajstva a Vojenskej spravodajskej služby); Ministerstvo pôdohospodárstva SR; Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (vrátane úradov práce); Ministerstvo spravodlivosti SR (vrátane súdov a prokuratúr); Ministerstvo školstva SR; Ministerstvo vnútra SR (vrátane jednotlivých podriadených zložiek); Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR; Ministerstvo zahraničných vecí SR; Ministerstvo zdravotníctva SR; Ministerstvo životného prostredia SR; Dom zahraničných stykov; Fond národného majetku; Letecký úrad; Najvyšší kontrolný úrad; Národná banka Slovenska; Národný bezpečnostný úrad; Prezídium Policajného zboru a jeho zložky; Protimonopolný úrad; Slovenská akadémia vied; Sociálna poisťovňa; Spoločná zdravotná poisťovňa; Správa finančnej kontroly; Správa štátnych hmotných rezerv; Štatistický úrad; Štátna plavebná správa; Štátna pokladnica; Telekomunikačný úrad; Úrad geodézie, kartografie a katastra; Úrad pre finančný trh; Úrad pre ochranu osobných údajov; Úrad pre reguláciu sieťových odvetví; Úrad pre štátnu službu; Úrad pre verejné obstarávanie; Úrad verejného zdravotníctva; Ústav pamäti národa; jednotlivé VÚC; Zbor väzenskej a justičnej stráže SR.
V roku 2004 nadviazala SIS spoluprácu s Úradom pre ochranu osobných údajov, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, Úradom verejného zdravotníctva. Okrem toho služba udržiava kontakty s 27 obchodnými spoločnosťami. V roku 2004 bolo Slovenskej informačnej službe doručených viacero žiadostí o konkrétnu spoluprácu. Išlo o žiadosti Železničnej polície, Ministerstva obrany SR, Národného bezpečnostného úradu a Ministerstva hospodárstva SR.
Spolupráca s bezpečnostnými zložkami
Poverení funkcionári SIS sa v uplynulom roku aktívne podieľali na príprave strategických dokumentov v rámci výborov Bezpečnostnej rady SR, na príprave aktualizácii Komplexného programu boja so zločinnosťou, Národného programu boja proti terorizmu a ďalších závažných hodnotiacich a koncepčných dokumentov v bezpečnostnej oblasti.
Poverení príslušníci SIS uskutočňovali aj kontakty v oblasti civilnej ochrany a obranných príprav. SIS spolupracovala so štátnymi orgánmi aj pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností a participovala na príprave významných celonárodných dokumentov.
SIS v roku 2004 zintenzívnila spoluprácu s inštitúciami vojenského spravodajstva (VSS a VOS). Pokračovala aj spolupráca s Colným riaditeľstvom a Úradom finančnej polície. Úroveň spolupráce hodnotíme ako uspokojivú.
Požiadavky štátnych orgánov
Príjemcovia informácií hodnotili väčšinu informačnej produkcie v roku 2004 pozitívne. Príjemcovia však len zriedkavo informovali SIS o výsledkoch preverovania zaslaných informácií. Absencia spätnej väzby sťažuje objektívne vyhodnocovanie odstupovaných informácií (najmä z hľadiska včasnosti, objektívnosti a využiteľnosti).
Napriek tomu, že oficiálna spolupráca by mala vychádzať zo zásad reciprocity, spolupracujúce inštitúcie sa na SIS obracajú len zriedkavo s vlastnými žiadosťami o poskytnutie informácií, analytické vyjadrenie, resp. s podnetom na spravodajské rozpracovanie záujmovej oblasti.
