BRATISLAVA. Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov pred voľbami sa predĺži zo 14 na 50 dní.
Poslanci v pondelok schválili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani. Zmeny by sa mali týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
Návrh prešiel hlasmi poslancov Smeru, SNS a ĽSNS. Väčšina opozície si myslí, že zákon je protiústavný a skončí na súde.
Poslanci zároveň vyzvali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon nepodpísala.
Bugár nadšený nie je
Most od začiatku avizoval, že zákon nepodporí. "Nakoniec sme sa rozhodli tak, že ak to prejde, nepodporíme ani zákon, ale s kotlebovcami to prešlo. Ja to ľutujem. Myslím si, že aj to spojenie samotné niečo ukazuje," poznamenal Bugár.
Šéf Mostu dodal, že je to horšie, ako keď bol Most-Híd kritizovaný za to, že v pléne nepodporil niektoré koaličné návrhy, ktoré napokon neprešli.
Upozornil, že sa môže stať aj to, že akékoľvek neférové meranie pri prieskumoch sa takto dostane do zahraničia, do susedných krajín, kde bude zverejnené.
V prípade, že zákon skončí na Ústavnom súde, vidí Peter Kresák z Mosta-Híd veľkú šancu na úspech. "Mám veľký problém s týmto návrhom," tvrdí Kresák.
Podotkol, že za túto zmenu nehlasoval, podporiť chcel, naopak, návrh nezaradenej poslankyne Kataríny Cséfalvayovej na skrátenie moratória na 48 hodín.
Paktovanie s ĽSNS neprekvapilo
Šéf OĽaNO Igor Matovič si myslí, že návrh nie je správny, no nepovažuje ho za protiústavný.
Podpora ĽSNS ku koaličnému zákonu ho neprekvapuje. V minulosti podľa neho ĽSNS podporila viaceré návrhy Smeru.
Koalícia Smer, SNS, ĽSNS pracuje naplno Čítajte "Páni z vládnej koalície si myslia, že keď sa budú s ľuďmi hrať pred voľbami hru na slepú babu, potom im to vo voľbách záhadne vyjde," skonštatoval.
Ani Alojza Baránika z SaS neprekvapilo, že návrh prešiel s podporou ĽSNS. Baránik tvrdí, že navrhovatelia dúfajú, že Ústavný súd nerozhodne rýchlo, a zákon bude zákon platiť aj pre najbližšie voľby.
Verí však, že prezidentka zákon vráti a že sa podarí pozastaviť zákon na súde. Ten by totiž podľa Baránika mohol pozastaviť zákon až do jeho finálneho rozhodnutia. Právna úprava by sa tak najbližších parlamentných volieb nedotýkala.
Zmeny kritizuje aj koalícia strán Progresívne Slovensku a Spolu. "Je zbytočné im hovoriť, že je to hlúposť - v ich svete je normálne zakázať niečo, čo nevyhovuje," tvrdia.
Jarjabek problém nevidí
Opozičné strany zmenu nepodporili, výnimkou boli len poslanci ĽSNS. Z Mosta hlasoval za návrh len poslanec Elemér Jakab.
Poslanec Smeru Dušan Jarjabek nevidí problém v tom, že zákon prešiel s podporou ĽSNS.
"Nikto sa s nikým nespojil. Každý presadzoval svoj názor podľa svojho vedomia a svedomia. Ja vás ubezpečujem, že žiadne dohody neexistovali," povedal a vylúčil, že by mal Smer s ĽSNS dopredu dohodu na podpore zákona.
Na otázku, či je to predzvesť budúcej koalície po voľbách, odpovedal, že žiadna z týchto strán ešte nevie, či vôbec bude v parlamente.
Spoliehajú sa na Čaputovú
Katarína Cséfalvayová verí, že prezidentka Zuzana Čaputová zákon nepodpíše, podľa nej by vrátením zákona do parlamentu zabránila nedemokratickej zmene pravidiel tesne pred voľbami.
Ako prieskumy vplývajú na voličov a komu by ich zákaz vyhovoval Čítajte Poslankyňa sa obáva, že takýto neprimerane dlhý čas na moratórium je v rozpore s Ústavou. Schválenou zmenou sa podľa nej verejnosť ponorí do informačnej tmy.
Zmena tak môže podľa Cséfalvayovej prispieť k informačnému chaosu a pretlaku neserióznych zdrojov informácií, ktoré sa podľa nej veľmi pravdepodobne budú masovo šíriť slovenskými sociálnymi sieťami.
"Štyri mesiace pred voľbami sa menia volebné pravidlá v rozpore so všetkými európskymi trendmi, bez riadneho legislatívneho procesu, bez dialógu s opozíciou," povedala.
Prezidentku o nepodpísanie zákona žiada aj strana Za ľudí. Podpredseda strany Michal Luciak tvrdí, že viacerí ústavní právnici, odborníci upozorňujú, že môže ide aj o porušenie ústavného práva na informácie.
Jedna z najhorších zmien
Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov tvrdí, že predĺženie moratória je jednou z najhorších zmien, aké Národná rada schválila.
Považuje to za znevažovanie výdobytkov Novembra ´89. Okrem porušovania práva občanov na informácie ide podľa neho aj o zavedenie cenzúry.
Strany si podľa Mesežnikova privlastnili právo mať informácie o prieskumoch. "Je to škandál, ktorý nemá obdobu. Symbolizuje to i to, že túto novelu zákona schválil parlament v predvečer novembrovej revolúcie,“ povedal Mesežnikov.
Aj politológ si myslí, že predĺženie moratória by mohlo skončiť na ústavnom súde.
„Ústavný súd teraz bude kľúčovým hráčom, ktorý môže rozhodnúť o tom, aby sa aspoň parlamentné voľby 2020 konali podľa doterajších pravidiel,“ povedal.
Takýmito opatreniami sa podľa Mesežnikova kedysi vyznačoval bývalý premiér Vladimír Mečiar.
„Teraz sa k nemu pridal Robert Fico, Andrej Danko a Marian Kotleba, ktorých strany tento zákon schválili. Občania by si to preto mali pamätať,“ dodal.
Zmätený volič?
Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľov vplyvom politických strán.
Prieskumy sa preto podľa nich od seba líšia, aj keď sú zverejnené krátko po sebe, čoho dôsledkom je zmätený volič.
"Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami," argumentujú poslanci.
Myslia si, že je potrebné nechať voliča urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.
Predĺženie moratória na prieskumy nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Zmeny na kandidátkach
Schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva prináša aj zmeny na kandidačnej listine.
Koalícia o moratóriu ešte rokuje, Danko nevylúčil, že návrh neprejde Čítajte Kandidátka, ako aj hlasovací lístok v údaji o zamestnaní kandidáta nebudú obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky.
Novelou sa podľa predkladateľov zo Smeru zabezpečí, aby údaje o zamestnaní kandidátov neboli zneužívané na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, "respektíve, aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne".
Niektorí kandidáti podľa poslancov svoju angažovanosť napríklad v občianskych združeniach propagujú aj v období, keď je už vedenie volebnej kampane zakázané. Tieto údaje sa totiž dostávajú aj na hlasovací lístok.
Poslanci sa odvolávali aj na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá podľa nich skonštatovala, že dochádza k zneužívaniu rubriky "zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidačnej listiny", na politickú reklamu.
Podľa navrhovanej úpravy by mohol kandidát uvádzať viac zamestnaní, ak ich vykonáva, avšak bez uvádzania názvov zamestnávateľa. V prípade porušenia zákona komisia nemusí kandidáta zaregistrovať.
Bez politickej príslušnosti
Koaliční poslanci zároveň pozmeňujúcim návrhom nahradili v celom texte právnej úpravy pojem "nezávislý kandidát" pojmom "kandidát bez politickej príslušnosti", zmeny pojmu sa týkajú aj iných zákonov.
Odôvodnili to tým, že pojem nezávislý kandidát stratil svoj pravý význam a dnes sa ním označujú aj členovia politických strán.
- Najnovšie správy o parlamentných voľbách 2020
- Aktuálne preferencie politických strán
- Všetky informácie o voľbách do NR SR 2020
- Výsledky parlamentných volieb z roku 2016
