BRATISLAVA. Novela zákona, ktorá by zakázala zverejňovanie prieskumov z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami, by porušila hneď niekoľko základných práv a slobôd, konkrétne právo verejnosti na informácie či slobodu slova a slobodu prejavu, ale aj slobodu podnikania prieskumných agentúr.
Tvrdí to verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, ktorá na sociálnej sieti uviedla, že 50-dňové obmedzenie je mimoriadne neprimerané a v konečnom dôsledku zasahuje do slobodného rozhodovania voličov a voličiek.
Slobodné rozhodovanie
Slobodné voľby neznamenajú podľa Patakyovej len slobodu výberu, ale aj slobodu rozhodovania sa.
Prezidentka má vážne pochybnosti o predĺžení moratória na prieskumy Čítajte "Voliči a voličky sa rozhodujú na základe informácií, pričom určitú časť nebudú mať pre 50-dňové moratórium k dispozícii. Ak sa rozhodujú na základe preferencií, je to ich právo a Národná rada Slovenskej republiky nemá prečo do tohto práva v takomto rozsahu zasahovať," tvrdí verejná ochrankyňa práv.
Už doteraz platná dĺžka moratória sa podľa nej pohybuje na hranici ústavnosti.
"Svedčí o tom aj skutočnosť, že v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami sme boli aj so súčasným 14-dňovým zákazom skôr výnimkou. Podľa výskumu Európskeho združenia pre marketingový výskum a výskum verejnej mienky je priemerná dĺžka moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky v Európe menej ako tri dni," povedala Patakyová s tým, že najdlhšie moratórium v Európe má Čierna Hora, v ktorej sa prieskumy verejnej mienky nesmú zverejňovať 15 dní pred voľbami.
Absolútne neštandardné
"Zavedením 50-dňového moratória sa tak absolútne vymykáme akýmkoľvek štandardom na starom kontinente. Neštandardné je tiež to, že k takejto zmene dochádza zhruba štyri mesiace pred voľbami," poznamenala.
“"Ak sa rozhodujú na základe preferencií, je to ich právo a Národná rada Slovenskej republiky nemá prečo do tohto práva v takomto rozsahu zasahovať."
„
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v pondelok odobrili predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní pred voľbami.
Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
Zákon prešiel hlasmi Smeru, SNS, ĽSNS a niekoľkých ďalších poslancov. Opozícia a väčšina klubu Mosta-Híd bola proti.
Koaličný poslanec Peter Kresák z Mosta-Híd predpokladá, že právna norma skončí na Ústavnom súde. V takom prípade vidí Kresák veľkú šancu na úspech.
- Najnovšie správy o parlamentných voľbách 2020
- Aktuálne preferencie politických strán
- Všetky informácie o voľbách do NR SR 2020
- Výsledky parlamentných volieb z roku 2016
