Opatrne otvorila truhlu a pomaly do nej vložila obradnú plachtu. Začala ju zdobiť ešte v mladom veku, do náročných výšiviek vložila všetku svoju šikovnosť, je totiž veľmi dôležitá.
Nesmie zabudnúť ani na smútočný odev, rubáš a namiesto tvrdej obuvi prihodí plstené papuče, aby neklopkali.
Priloží vreckovku, peniaze na cestu na druhý svet a keďže je katolíčka, na kôpku pridá pátričky, svätý obrázok z púte i Bibliu. Suseda z dediny je evanjelička, vravela, že do truhly vložila i Spevník.
Aj ona musí byť pripravená. Veď už im obom minulo štyridsať, na smrť sa treba hotoviť.
Na slovenskej dedine nešlo o nijaký výnimočný jav.
Už v tomto veku sa sedliačky začali chystať na odchod z tohto sveta, píše etnografka a historička Zora Mintálová Zubercová v knihe Ako sme kedysi žili. Muži to zväčša nechávali na manželky alebo na príbuzné.
