BRATISLAVA. Takmer šesť z desiatich Slovákov (59,4 percenta) nesúhlasí so zavedením moratória v dĺžke 50 dní pred konaním volieb.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus. Výberovú vzorku tvorilo tisíc respondentov, opísal sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Ako z výsledkov vyplýva, 40,3 percenta opýtaných určite nesúhlasí a 19,1 percenta skôr nesúhlasí s tým, aby nebolo možné v médiách zverejňovať prieskumy preferencií politických strán, a to 50 dní pred samotnými voľbami.
Parlament schválil päťdesiatdňové moratórium namiesto doterajšieho 14-dňového len začiatkom tohto týždňa.
Ak sa vám graf nezobrazuje správne, kliknite sem.
Vládnemu Smeru a SNS pri tomto kroku pomohla podpora extrémistickej ĽSNS. Naopak, Most-Híd vopred avizoval, že zákon nepodporí.
Minister spravodlivosti Gábor Gál dokonca odhaduje, že zákon by mohol byť protiústavný. Podanie novinky na ústavný súd už avizuje opozícia.
Slovensko sa totiž touto novou legislatívou zaradilo k svetovým unikátom. Moratórium dlhšie ako týždeň majú totiž v Európe len dve krajiny, a to Taliansko a Čierna Hora. 30- a viacdňové moratórium majú len v Bolívii, Hondurase, Kamerune a v Tunisku.
Proti sú najmä opoziční voliči
Nadpriemerný podiel respondentov, ktorí nesúhlasia so zavedením 50-dňového moratória, je medzi voličmi strany Za ľudí (85 percent), koalície PS-Spolu (84 percent), SaS (83 percent), OĽaNO (74 percent), KDH (72 percent) a Most-Híd (71 percent).
S opačným názorom, teda že 50-dňové moratórium by malo byť zavedené, súhlasí približne tretina respondentov (35,6 percenta). Pritom 17,8 percenta rozhodne súhlasí a 17,8 percenta skôr súhlasí s takýmto návrhom.
Z prieskumu tiež vyplýva, že nadpriemerný podiel respondentov, ktorí súhlasia so zavedením 50-dňového moratória, je medzi voličmi SNS (64 percenta), Smer-SD (53 percent) a ĽSNS (53 percent).
Názory voličov prakticky kopírujú postoj samotných strán k tejto téme.
Ak sa vám graf nezobrazuje správne, kliknite sem.
S návrhom na rozšírenie moratória, a to na 30 dní, pôvodne prišla SNS. Jej šéf Andrej Danko to pôvodne zdôvodňoval tvrdením, že treba zamedziť manipulácii ľudí, pretože prieskumy podľa neho zvýhodňujú niektoré nové politické strany.
V parlamente napokon návrh napokon poslanci vládnych strán, vrátane Smeru, napokon rozšírili až na rozsah 50 dní pred voľbami.
Urobili tak prostredníctvom poslaneckého návrhu Mariána Kéryho za Smer. Ten toto riešenie označil za kompromis medzi 30-dňovým návrhom SNS a 60-dňovým, ktorý spomínal šéf Smeru Robert Fico.
Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil v dňoch od 23. októbra do 28. októbra.
Čaputová zákon zrejme nepodpíše
Už vopred je pritom pravdepodobní, že zákon nepodpíše prezidentka Zuzana Čaputová. Tá už povedala, že 50-dňová dĺžka zákazu zverejňovania predvolebných prieskumov nemá v Európe obdobu, a preto má vážne pochybnosti o tejto zmene.
Súvisiaci článok Smeru a SNS pomohla ĽSNS, moratórium na prieskumy sa predĺži na 50 dní Čítajte „Tá lehota je mimoriadne dlhá, nemá to v Európe obdobu. Mám vážny problém z hľadiska ústavnosti takejto právnej úpravy,“ povedala Čaputová.
Proti takejto úprave zákona sa ozvala aj Slovenská akadémia vied či Slovenská asociácia výskumných agentúr.
Ak Čaputová zákon nepodpíše a parlament by ho pretlačil aj druhý raz, pravdepodobné je jeho napadnutie na ústavnom súde zo strany opozície.
Ak ten vydá predbežné opatrenie na pozastavenie účinnosti legislatívy, februárových volieb by sa novinka nemusela týkať.
Ak by však ústavný súd predbežne zákon nepozastavil, 50-dňový zákaz moratórií by sa uplatnil už v najbližších týždňoch.
