BRATISLAVA. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár navrhne poslaneckému klubu, aby v prípade, že prezidentka vetuje zákon o predĺžení moratória, nehlasoval za jeho opätovné schválenie.
Povedal to v stredu novinárom s tým, že to, že Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) hlasuje s koalíciou, je zlá vizitka do budúcnosti.
Dlhšie moratórium podporili fašisti
Za predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo 14 na 50 dní hlasovali poslanci Smeru, Slovenskej národnej strany (SNS) a ĽSNS.
Predĺženie moratória je útokom na práva občanov, tvrdí asociácia novinárov Čítajte Zákon doručili do prezidentskej kancelárie v pondelok. Prezidentka Zuzana Čaputová má čas do 19. novembra na rozhodnutie, či podpíše zákon, alebo ho vráti na prerokovanie parlamentu.
Už dávnejšie sa vyjadrila, že lehota 50 dní je nepomerne dlhá v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.
Prezidentka Zuzana Čaputová by sa mohla už tento týždeň rozhodnúť, či podpíše predĺženie moratória na predvolebné prieskumy zo 14 na 50 dní. Pripustil to jej hovorca Martin Strižinec.
Z doterajších vyjadrení prezidentky sa podľa jeho slov dá vyčítať, aké asi bude jej rozhodnutie. Prezidentka sa v minulosti vyjadrila, že má pochybnosti aj o ústavnosti tejto zmeny.
Novinári sa Bugára pýtali, či by bol podľa neho Smer schopný ísť do vlády s ĽSNS.
„Je to ich rozhodnutie. Ja jednoznačne hovorím, že rozhodnutie ísť s kotlebovcami do vládnej koalície je katastrofa pre Slovensko," povedal šéf Mosta-Híd.
Bugár dodal, že na náhody neverí. Pripustil však, že v poslednom čase sa aj vzhľadom na blížiace sa voľby stáva častejšie, že koaličné návrhy podporia opoziční poslanci aj bez dohody.
Politológ Grigorij Mesežnikov pripúšťa možnosť, že Smer, SNS a ĽSNS vytvoria po parlamentných voľbách 2020 vládnu koalíciu.
Uviedol to minulý týždeň pre agentúru SITA s tým, že sa dlho vyjadroval opatrne, no v súčasnosti to vyzerá reálne.
Zároveň dodal, že niektorí predstavitelia Smeru by s tým nesúhlasili, najmä premiér Peter Pellegrini.
Zákon môže byť protiústavný
"Nie som si istý, či to veto nebude prelomené opäť koalíciou Smer-SD, SNS, ĽSNS," skonštatoval poslanec Gábor Grendel (OĽaNO).
Podľa jeho slov už v tejto súvislosti pracujú na návrhu podnetu na Ústavný súd, podpisy však ešte nezbierajú. Návrh na 50-dňové moratórium označil za nonsens.
Podpredseda parlamentu Martin Klus (SaS) by uvítal, keby prezidentka návrh nepodpísala. Podľa svojich slov vidí reálnu šancu, že sa v pléne nenájde 76 hlasov potrebných na prelomenie jej veta.
"Neviem si predstaviť, kto ešte ďalší by sa mohol nechať nahovoriť. Dúfam, že už nie sú žiadne duše, ktoré by do takéhoto nezmyslu ešte išli," skonštatoval.
Upozornil na to, že ak by prezidentka návrh podpísala, Ústavný súd by nemusel stihnúť včas rozhodnúť.
"Viacerí ústavní právnici sa vyjadrili, že je to protiústavné. Myslím si, že pani prezidentka by mala zastaviť takýto zákon," povedal poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený).
To, či zákon opätovne prejde, posúdiť nevie, a to aj vzhľadom na spôsob, akým prešiel predtým. Podanie na Ústavný súd zatiaľ podľa jeho slov neriešili, počkajú na rozhodnutie prezidentky.
Myslí si, že Ústavný súd by pri takomto výraznom zásahu do práv občanov mohol rozhodnúť do pár týždňov a stihnúť to ešte pred voľbami.
O vetovanie novely žiadajú aj mimovládky
Tridsaťtri zástupcov mimovládnych neziskových organizácií žiada prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby nepodpísala novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva so zákazom zverejňovať výsledky prieskumov 50 dní pred voľbami.
Takisto vyzývajú poslancov Národnej rady SR zo strán SMER-SD, SNS a Eleméra Jakaba, ktorí prispeli k schváleniu novely, aby v prípadnom opätovnom hlasovaní moratórium na zverejňovanie výsledkov prieskumov na 50 dní pred voľbami úplne zrušili.
Agentúru SITA o tom informoval jeden zo signatárov otvorenej výzvy Marcel Zajac z neziskovej organizácie Centrum pre filantropiu.
Vo vyhlásení signatári konštatujú, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
„Schválenie novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva so zákazom zverejňovať výsledky prieskumov 50 dní pred voľbami obmedzuje právo občanov efektívne vykonávať svoje volebné právo tým, že oberá nás, občanov o prístup k informáciám, ktoré potrebujeme na to, aby sme sa mohli zodpovedne a informovane rozhodovať vo voľbách,“ uvádzajú vo výzve.
Zástupcovia mimovládok tiež pripomínajú, že základným nástrojom demokracie, tak ako ho definuje Ústava SR, je, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Občan a jeho možnosti kandidovať - nechať sa poveriť byť voleným a voliť, je podľa signatárov to, čo robí aj našu demokraciu demokraciou.
„Preto dnes, práve dnes, po 30 rokoch od doby, kedy takto selektívne a mocensky štát zasahoval do najzákladnejších práv občanov tohto štátu, je o to neprimeranejšie a nemiestne nedávne schválenie novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Poslanci NR SR sa môžu mýliť, môžu mať aj protichodné záujmy, ale nemôžu oberať občanov našej republiky o základné práva," prízvukovali zástupcovia mimovládok.
Výzvu okrem iných podpisujú aj podpredseda Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Kálmán Petőcz, Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu, Nina Galanská z Nadácie Milana Šimečku, riaditeľka Ligy za ľudské práva Barbora Meššová či Milan Šagát z VIA IURIS.
- Najnovšie správy o parlamentných voľbách 2020
- Aktuálne preferencie politických strán
- Všetky informácie o voľbách do NR SR 2020
- Výsledky parlamentných volieb z roku 2016
