BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová nepodpíše novelu zákona, ktorá predlžuje moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo 14 na 50 dní.
Čaputová to uviedla na stredajšom brífingu s tým, že novela je v rozpore s viacerými právami garantovanými Ústavou.
Ak poslanci jej veto prelomia, podá návrh na Ústavný súd.
"Som presvedčená o tom, a to bol aj dôvod vetovania príslušného ustanovenia, že je v rozpore s viacerými právami garantovanými Ústavou," zdôraznila prezidentka v súvislosti s novelou zákona o volebnej kampani, ktorá počítala s predĺžením volebného moratória na prieskumy, ktorá zmenu zahŕňa.
Článok pokračuje pod video reklamou
Prezidentka zákon nepodpíše
Hlava štátu si myslí, že návrh je v rozpore napríklad s právom na informácie či právom na zhromažďovanie a šírenie informácií.
Súvisiaci článok Prieskum Focus: Väčšina ľudí je proti 50-dňovému moratóriu Čítajte Dodala, že podľa nej potláča politickú súťaž a je aj v rozpore s princípom právnej istoty.
Ak sa parlament nestotožní s jej pripomienkami a prelomí jej veto, využije svoje oprávnenie a podá návrh na Ústavný súd.
"Zároveň požiadam Ústavný súd, aby pozastavil účinnosť tohto ustanovenia," zdôraznila.
Čaputová vysvetlila, že podpísanie zákona by nebol správny krok.
"Bolo by možné ho akoby podpísať a rovno ho poslať na Ústavný súd. Nemyslím si, že by to bol správny krok. Podpis prezidentky republiky pod zákonom znamená akceptáciu toho znenia a stotožnenie sa s jeho obsahom," povedala s tým, že sa s návrhom nestotožňuje a vidí v ňom rozpor s ústavou.
Moratórium by zasiahlo do kampane
Prezidentka poukázala na to, že predĺžením moratória by bolo takmer polovicu obdobia volebnej kampane obmedzované právo voličov na prístup k informáciám z volebných prieskumov.
Súvisiaci článok Smeru a SNS pomohla ĽSNS, moratórium na prieskumy sa predĺži na 50 dní Čítajte Argumentuje vyjadrením Ústavného súdu, že "obdobie volebnej kampane je obdobím zvýšeného záujmu obyvateľstva štátu o verejné veci aj obdobím zvýšeného významu informácií o verejných záležitostiach".
Zároveň spochybňuje účel obmedzenia, ktorým má byť ochrana pred dezinformáciami.
Podotkla, že "zákonodarca necíti podobnú potrebu" chrániť voliča pred omnoho širším okruhom dezinformácií a účelových informácií, akými sú napríklad fake news, hoaxy či dezinformačné a konšpiračné médiá a ďalšie.
Čaputová si myslí, že môžu ovplyvniť správanie voliča prinajmenšom rovnako, ak nie viac ako prieskumy.
Na otázku, či má dôveru v Ústavný súd, odpovedala, že ju chce mať. "Viem, že teraz čelíme procesu, dúfam, že sebaočisty justičných orgánov, osobitne. Ale viem, že v justičných orgánoch pracujú aj ľudia, ktorí sú schopní a hodnotovo správne nastavení," tvrdí prezidentka.
SaS a progresívci veto vítajú
Opozičná strana SaS víta, že prezidentka vetovala novelu. Strana je tiež pripravená koordinovať s prezidentkou kroky na podanie zákona na Ústavný súd (ÚS).
"Oceňujeme, že prezidentka vypočula našu výzvu a nepodpísala päťdesiatdňové moratórium na prieskumy, ktoré je podľa nás absurdné a v zjavnom rozpore s Ústavou," uviedol podpredseda parlamentu Martin Klus (SaS).
Strana si tiež myslí, že takéto zmeny by sa mali prijímať na základe konsenzu a nemali by sa prijímať štyri mesiace pred parlamentnými voľbami.
Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Truban označil krok prezidentky za správny.
Podľa Trubana „ľudia moratórium na prieskumy nechcú, chcú mať prístup k informáciám a sami sa rozhodnúť, ako s nimi naložia“.
Ak parlament veto Zuzany Čaputovej prelomí, musí podľa lídra PS novela ísť na Ústavný súd.
Naopak vládny Smer tvrdí, že „prezidentka je v istom konflikte záujmov, keďže je jasné, že prieskumné agentúry využívala vo svojej prezidentskej kampani veľmi intenzívne“, reagoval hovorca strany Ján Mažgút.
Poslanci predĺžili moratórium
Poslanci Národnej rady v závere októbrovej schôdze parlamentu odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani.
Odsúhlasili tak predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní pred voľbami. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
Zákon prešiel hlasmi Smeru, SNS, ĽSNS a niekoľkých ďalších poslancov. Opozícia a väčšina klubu Mosta-Híd bola proti.
