Ležali spolu v zákope a ťažko povedať, čo bolo horšie: horúčava, bombardéry alebo to, že Gerda neprestávala fotografovať.
Takto si spomínal priateľ Ted Allan na Gerdu Taro, ktorá krátko po tom ako 26-ročná zahynula po náraze tanku. Bola prvou vojnovou fotoreportérkou, ktorá prišla o život na fronte.
Na jej pohreb v Paríži prišli desaťtisíce ľudí a jej pomník vyrobil slávny sochár Alberto Giacometti. Jej snímky zo španielskej občianskej vojny, ktorá bola predohrou druhej svetovej, boli výnimočné nebývalou blízkosťou k bojom a vojakom.
Predsa sa však na ňu na dlhé roky zabudlo. Až nečakaný nález tisícok fotografií v kufri v Mexiku vyniesol jej meno opäť zaslúžene na svetlo sveta.
Vyrovnaný pár
Ak ste už počuli meno Robert Capa, ktoré sa považuje za najväčší pojem vo vojnovej fotografii, zásluhu na ňom mala aj Gerda.
Spolu s pracovným a životným partnerom si tento pseudonym vymysleli ako marketingový ťah. Spočiatku publikovali pod ním spoločne tak, že sa nedalo rozlíšiť, čo fotil on a čo fotila ona.
Ich skutočné mená boli André Friedmann a Gerta Pohorylle. Obaja pochádzali zo židovských rodín. Jeho mama bola z Veľkých Kapušian, narodil sa v Maďarsku. Jej rodičia pochádzali zo Španielska, no narodila sa v Nemecku.
