Švéd Linus Munk Hemberg bol už dospelý, keď videl prvýkrát niekoho udrieť dieťa. A nie vo Švédsku, ale v Spojených štátoch.
Bol to otec, ktorému roztopašné dieťa v nákupnom centre zbehlo nadol po eskalátore idúcom nahor a odtiaľ sa naňho usmievalo. Dal mu facku.
„Nikdy som sa nebil, ale v tej chvíli som toho muža takmer udrel. Bol to najväčší kultúrny šok, aký som v Spojených štátoch zažil,“ opisuje Hemberg na portáli Quora.
Patrí do generácie Švédov, z ktorých veľká väčšina nezažila v detstve žiadne fyzické tresty, pretože ich tu úplne zakázali pred štyridsiatimi rokmi.
Bola to prvá krajina, ktorá takýto, v tom čase revolučný zákaz schválila. Ochrana detí pred násilím mala byť rovnaká ako v prípade dospelých - nielen v škole, ale aj doma.
Dnes má takýto zákaz približne 60 krajín vrátane viacerých v Afrike i v Južnej Amerike. Jednými z mála výnimiek v Európe sú Slovensko a Česko.
Psychologička: Vždy je lepšie zobrať dieťa na ruky ako naň kričať Čítajte Švédska vláda v hodnotiacej správe, ktorú vypracovala spolu s organizáciou Save the Children Sweden v roku 2009, s uspokojením skonštatovala, že sa za 50 rokov podarilo znížiť podiel rodičov, ktorí považujú telesné tresty za správne, z 50 na 10 percent.
Ešte výraznejšie za toto obdobie klesol podiel rodičov, ktorí fyzické tresty používajú - z 90 na 10 percent. Deti, ktoré sú telesne trestané, zároveň dostávajú bitku menej často a je miernejšia.
Plesnutie z lásky?
Najnovšie sa do zoznamu oblastí, kde sa deti telesne trestať nesmú, zaradilo Škótsko.
